Zlatá horda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 5977272 používateľa 95.103.199.50 (diskusia) bola vrátená |
→Dejiny Zlatej Hordy: doplnenie historických udalostí |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Golden Horde 1389.svg|thumb|Zlatá horda ([[1389]])]]
'''Zlatá horda''' ([[mongolčina|mong.]] Алтан Орд Altan Ord; [[tatárčina|tat.]] Altın Urda; {{V jazyku|rus|Золотая Орда|Zolotaja Orda}}) alebo '''Kypčacký chanát/Chanát Kypčak''' [pozor na zámenu s Kypčackým chanátom od zač. 11. stor. do 1219] alebo '''Ulus
== Dejiny Zlatej Hordy ==
Chanát založil po skončení ťaženia do východnej a strednej Európy v rokoch 1236 – 1242 chán Bátú (aj [[Batuchán]]; vládol v ňom v rokoch 1242 – 1255), syn Džučiho a [[Džingischán]]ov vnuk, ktorý dal pred pokračovaním výbojov prednosť usporiadaniu dobytých rozľahlých oblastí a ich obyvateľstva. Jeho chanát formálne patril do [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]] a rozkladal sa na ohromnom území od severného Čiernomoria a úpätia [[Kaukaz]]u cez [[Povolžie]] až na západnú [[Sibír]], kde tvoril jeho severnú a východnú hranicu horný tok rieky [[Ob (rieka)|Ob]]. Jeho hlavným mestom bolo mesto [[Saraj]] v delte rieky [[Volga]], blízko dnešného mesta [[Astrachán]]. V hlavnom meste Saraj žilo v 14. storočí asi 75 000 obyvateľov.<ref>DANIŠ, M.: Vládcovia Zlatej hordy : Štát, ktorý sa narodil v stepi. In: ''Historická revue'', roč. VIII, 1997, č. 1, s. 7.</ref>.
V čase nástupu veľkého chána [[Kublaj]]a v roku 1260 na trón a presunu hlavného mesta [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]] do [[Peking]]u sa vzťahy medzi mongolským centrom a západným ''[[ulus]]om Džuči'' uvoľnili a chán [[Berke]], Bátúov mladší brat, územie Zlatej hordy osamostatnil od centra v Číne. Bol tiež prvým mongolským chánom, ktorý prijal [[islam]], a po nástupe na trón islamizoval vládnucu dynastiu v Zlatej horde. Mongolská aristokracia sa však nechcela rozlúčiť s tradičným [[šamanizmus|šamanizmom]] a islam sa napriek podpore chána šíril pomaly.
Najväčšie obdobie rozkvetu a ekonomickej prosperity zažívala Zlatá horda v prvej polovici 14. storočia, za vlády chána [[Uzbek]]a (1312 – 1342). Po roku 1357, keď zomrel chán Džani Beg, [[Uzbek]]ov syn, začala moc chánov výrazne slabnúť. V rokoch 1357 až 1381 sa ich na tróne vystriedalo viac než dvadsať a stalo sa takmer pravidlom, že sa chanát delil medzi dvoch vládcov (hranicou bola rieka [[Volga]]). V Zlatej horde sa prejavili decentralizačné tendencie, osamostatnili sa Povolžskí Bulhari a [[Chorézm (historické územie)|Chorézm]]. V dôsledku litovskej expanzie boli stratené aj severo-západné oblasti (mongolské panstvo na tomto teritóriu ukončila porážka mongolských vojsk litovským kniežaťom Olgerdom v roku 1362). Kontrolu nad ruským severovýchodom fakticky prevzalo moskovsko-vladimírske veľkoknieža [[Dmitrij (Moskovské kniežatstvo)|Dmitrij Ivanovič]] (zvaný aj Donský). Hranicou medzi Zlatou hordou a ním spravovaným Vladimírskym a Moskovským kniežatstvom bolo povodie rieky [[Oka]].
8. septembra 1380 boli Mongoli porazení [[Dmitrij (Moskovské kniežatstvo)|Dmitrijom Ivanovičom]] v prvej veľkej otvorenej bitke na Kulikovom poli. Chán [[Mamaj]], ktorý pozoroval celý boj z neďalekého pahorku, utiekol v poslednej chvíli. Na brehu rieky Kalky ho dostihol jeho súper v Zlatej horde chán [[Tochtamiš]] a uštedril zvyškom jeho vojska ďalšiu porážku. Po tejto udalosti sa chán [[Mamaj]] uchýlil do Kaffy (dnes mesto [[Feodosija]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]]), kde bol zavraždený. [[Tochtamiš]] sa stal novým chánom Zlatej hordy a začiatkom 80-tych rokov sa mu podarilo dočasne chanát zjednotiť.
Okolo polovice 15. storočia sa Zlatá horda začala definitívne rozpadávať. Najprv sa osamostatnil [[Kazanský chanát]] (1438), potom sa odtrhli krymskí Tatári (1441), následne sa odtrhol [[Astrachánsky chanát]] (1466). V roku 1490 napokon vznikol ešte [[Sibírsky chanát]]. Územne oklieštená Zlatá horda existovala naďalej pod názvom Veľká horda.
== Referencie ==
<references />
== Literatúra ==
* DANIŠ, Miroslav: Vládcovia Zlatej hordy : Štát, ktorý sa narodil v stepi. In: ''Historická revue'', roč. VIII, 1997, č. 1, s. 6 – 7.
{{Dejepisný výhonok}}
| |||