Tatrín: Rozdiel medzi revíziami

[[Kategória:Spolky]]

 

 

 

Založenie kultúrno – společenského /politického/ spolku Tatrín, predchodcu MS možno bez pochybností považovať za najvýznamnejší prejav organizačných snáh SNH v dobe predrevolučnej. Hoci Tatrín plnil mnoho úloh prisúdených mu už v stanovách, medzi ktoré patrili napr. vydavateľská činnosť al. podpora študentov, najväčší význam má skutočnosť, že na jeho pôde došlo k zjednoteniu dvoch prúdov NH a k spoločnej podpore slovenského spisovného jazyka.

 

 

 

V súvislosti so vznikom Tatrína je treba brať do úvahy vtedajšiu politickú i spoločenskú situáciu. V 40. rokoch totiž dochádza k presadzovaniu maďarizácie už aj tvrdými formani – petičná činnosť zo začiatku desaťročia nepriniesla prakticky žiadne výsledky, bol zrušený Slovenský ústav v Ba Š musel odísť/ a zákonnými článkani z r. 1843-44 bolo posilnené postavenie maďarčiny. Preto vznikla u štúrovcov snaha čeliť ďalšej maďarizácii zintenzívneným hnutím organizovaným na čo najširšej základni – nazývali to burcovanie k pospolitosti. Práve tento pospolitostný a celonárodný zreteľ odlišuje Tatrín od rôznych starších spolkov a učených spoločností. Tak ako SNN bol aj Tatrín dielom iniciatívy Štúrovej, a práve prieťahy súvisiace s udelením povolenia na SNN viedli Štúra k hľadaniu iného spôsobu pôsobenia na národ.

Pôvodný úmysel zakladateľov bolo založiť spoločnosť súkromnú – neverejnú, vtedy podľa policajných predpisov nazývanú tajnú. Dôvodom boli dovtedajšie skúsenosti s úradmi a obavy z neschválenia spolku. Táto cesta sa však ukázala ako neschodná hlavne z dôvodu, že spolok sa ako tajný nemohol obracať na národ verejne /tlačou/, čo však v záujeme jeho utvrdenia bolo nevyhnutné – kým stanovy nebudú úradne schválené, nemôžu byť ani vytlačené, taktiež podmienkou styku s M Chorvátskou a inými slovanskými spolkami bolo zverejnenie T a vytlačenie jeho stanov. Veľmi dôležitým činiteľom bolo aj to, že predstavení členov spolku, ktorí boli kňazi, nemohli dopúšťať, aby sa títo aktivizovali v neschválenej organizácii. Na základe toho bola vypracovaná žiadosť o potvrdenie T /na Š. radu samotným T/ a roku 1845 podaná uh. Kancelárii. Táto žiadosť bola zaslaná kanceláriou kráľovskej rade, tam bola vybavená do týždňa /vedeli tam totiž o stanovách T od BB cenzora/. Keďže spolok ešte nebol schválený, stanovy nemohli ísť do tlače a na posúdenie boli poslané KE a BA študijnému direktorovi. Dobrozdania boli nakoniec všetky nepriaznivé /proti želaniu vlasti, prekaziť vznik T je osožné/. Prvý pokus o úradné schválenie T skončil zamietacím dekrétom kancelárie zo dňa 9. júla 1846. Druhým pokusom bolo vyslanie deputácie do Viedne so „žiadosťou tatrínskou“ – Š, Hurban , Chalupka... 24. októbra 1846 prišli do Viedne s do latinčiny preloženými stanovami /aj pozmenenými – iba lit. spolok/ a s príhovorom po nemecky, prijal ich arciknieža Ľudovít, Kolovrat, Apponyi atď. Deputácia sa vracala z Viedne s veľkými nádejami, no žiadosť tentoraz priamo od panovníka bola predaná kanc. Apponyimu a vykonala podobný okruh po cenzoroch a študijných direktoroch ako predtým – a podobne aj stanoviská ostali nezmenené /gr. Zay, BA direktor.../. Kráľovská rada v podaní ku uh. Kr. kancelárii zopakovala tieto posudky /aj to že T – neschválený – sa nerozišiel, ale dokonca aj rozdával podpory šudentom/ , nakoniec bolo opäť vydané zamietavé stanovisko. Po 4. zasadnutí bolo na vlastné náklady spolku vyslaná ďalšia skupina do Budína – neúspešná. Vec už nebola vybavená, pretože v zmysle zákonov z marca 48 povolenie už nebolo treba udeľovať. No práve v týchto dňoch novej slobody T aj zanikol – v súvislosti s revolučnými udalosťami, kedy hlavní činitelia museli utiecť z Uhorska a tí čo ostali, nemali možnosti spolčovať sa.

 

 

Organizáciu spolku je možné spoznať z jeho stanov – spolok pozostával z : výbor, stálci /stáli členovia/, dobrovoľní podporovatelia, správcovia a zberatelia. V usporiadaní sa teda prejavil vplyv MČ, no na rozdiel od ostatných matíc nemal a nezakladal fondy /rozpočet asi 400-500 zl./. Taktiež nemal pečať /odložená na dobu po schválení/.

Členovia sa mohli zúčastniť aj pomocou plnej moci, potom však nemali hlasovacie právo. Členmi boli hlavne duchovné osoby, učitelia, ale aj lekári, právnici a úradníci /aj celé obce/. Členstvo sľubovali aj mnohí katolícky duchoví i šľachtici, ale iba ak bude T úradne potvrdený.

 

 

Úlohy T, ktoré boli všeobecne vytýčené ako budenie a podpora čisto slovenského života chcel T plniť hlavne dvoma cestmi : vydávaním kníh, zodpovedajúcich potrebám slovenského národa a podporovaním mladých ľuí, oddaných slovenskej veci pri ich štúdiu.

 

Čo sa týka vydavateľskej činnosti, plány boli veľmi veľké, prostriedky, ktoré boli k dispozícii ich nestačili realizovať – bolo teda potrebné vyberať diela, ktoré bude možné vydať, aby boli čo najprospešnejšie národu.

Práce, ktoré sa mali vydávať boli rozdelené na : školské knihy, knihy pre obecný ľud , knihy pre inteligenciu – platili tiež určité pravidlá pri vydávaní diel : náboženské knihy sa nevydávajú, pôvodné knihy majú prednosť, ale kvalitné preklady sa majú vydávať tiež, knihy vatlačené T majú byť označené Nákladom Tatrína, majú byť lacné, mali sa vydávať aj knihy na vlastné náklady súkromných osôb.

Čo sa týka vydávania kníh, pôsobil T príliš krátko, aby mohol dosiahnuť výrazné výsledky, vydané boli Š Nauka reči slovenskej, Hodžovo Dobruo slovo a Vetín a Epigenes a preložená Zschokkeho Zlatnica. Plány však boli oveľa bohatšie, bolo odsúhlasené, že autori majú oznámiť na čom pracujú, no väčšina prác predložených na tlač nevyhovovala /Obraz opilca – Krman/ a musela byť zamietnutá /niektoré ale boli vydané už mimo T/. Spôsob rozpredávania slovenských kníh bol vypracovaný Š : centrami budú mestá, knihy sa môžu rozposielať z miesta vydania, ale účty sa musia poslať počtovníkovi. Súkromní predajci dostanú 7. exemplár zdarma, alebo 7 časť peňazí. Kupcom sa dáva 25-40%, knihy musia byť čo najlacnejšie a kupcom sa zakazuje zvyšovať ceny. Do bibliografie T patrí aj vydanie listotlače ŽSN /5000 výtlačkov/

 

Dosiahla väčší rozmach, lebo tu nebola potreba väčších príprav, kandidátov bolo ľahšie zohnať, udeľovanie podpôr začalo už r. 1844/45 – napr. J. Francisci, P.Bohúň. Podmienkou bolo , že mládenci musia byť oddaní slovenskému národu – mohli to byť umelci, remeselníci a žiaci v. aj n. škôl od 4. ročníka, dostávali štipendium len kým si nemohli zarobiť. Po odporučení museli byť predstavení predsedovi a aspoň 2 členom výboru. Spolu dostalo š. 11 chlapcov, plánovalo sa ich počet ešte znížiť /celkovo podpory ročne dosiahli asi 150zl./.

 

Úlohu duchovného vedenia mládeže ale T vykonával hlavne pomocou Jednoty mládeže slovenskej, roku 1845 pozval Jednotu LE na zasadnutie T. Postupne členovia jednoty začínajú posielať do T práce, najlepšie sú odmeňované, spojitosť sa ukazuje aj na tom, že pred koncom T Jednota preberá jeho najhlavnejšie úlohy – vydávanie kníh a podporu študentov. Veľa pozornosti bolo venovanej aj samotným školám na Slovensku, ktoré boli v chatrnom stave – podarilo sa síce ešte do 4. zasadnutia Hodžovi vypracovať plány /+Plech,Lovich,Ďurkovič.../ podpory školstva a systému, T ich však už nemohol realizovať.

 

Venovala sa pozornosť aj kultúrno – spoločenským aktivitám. Obľúbené boli hlavne divadelné predstavenia, tancovačky, recitovali sa básne, sednice sa spravidla končili výletmi.

 

Najhlavnejším predmetom starosti T bolo ustálenie novej spisovnej reči slovenskej – v otázkach pravopisných. K tomu ho nútil bod z jeho stanov, ktorý predpisoval vydávanie kníh nákladom T v novej spisovnej slovenčine. Ustanovené bolo pridŕžať sa slovenčiny strednej.

Práve otázky súvisiace s pravopisom, ale aj s rozširovaním jazyka a obranou proti neprejníkom boli najčastejším predmetom činnosti T a hoci nemali byť cieľom, ale prostriedkom, vo výsledkoch zaujali prvoradé miesto. Práve T totiž patrí zásluha na tom, že sa štúrovská slovenčina presadila a stala sa jediným a jednotným spisovným jazykom slovenského národa.

Mimoriadny význam mal v tejto situácii snem v Čachticiach, kde sa prvý raz zišli ev./18/ aj kat./17/ členovia T vo väčšom počte a dohodli sa na viacerých otázkach. Hodža tu predložil spis Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo a aj lat. napísané dielo Epigenes slovenicus, kt. spolu s jeho Větínom o slovenčine znamenalo dôležitý predpoklad na ustálenie pravopisu i zmien v hláskovej a gramatickej podobe. Táto schôdza znamenala jazykové i celkové zjednotenie sa Slovákov /bern. Spolok mil. reči a lit. Slovenskej a Spolok ev. spevníka začl. Do T/.

 

 

Pole pôsobnosti T bolo široké a zachytávalo v podstate všetky potreby slovenského národného života. T bol prvým spolkom slovenským naozaj celonárodným, skutočným predchodcom MS, ktorá na neho i v mnohých veciach naväzuje. To, že T zanikol bolo spôsobené predovšetkým neprajnosťou vtedajších vládnucich maďarských kruhov, jeho poslednou veľkou akciou mala byť celonárodná petícia, ktorá mala byť predložená vied. Vláde. To sa mu už nepodarilo, no dozvuky jeho činnosti môžeme sledovať pri reforme slovenčiny v 1852 a neskôr pri vytvorení MS.

 

 

Daniel Rapant : Tatrín /Osudy a Zápasy/, Martin 1950.

Michal Otčenáš : 150. výročie vzniku Tatrína, PO 1995.