Tatrín: Rozdiel medzi revíziami

Dohoda o tom, že je potrebné založiť spolok na vydávanie kníh vznikla už roku 1843 na schôdzke u Hurbana v Hlbokom – bolo to v súvislosti s kodifikovaním spisovnej slovenčiny – bolo totiž potrebné rozširovať nový spisovný jazyk. Po takmer roku príprav podal Štúr 26. augusta 1844 na fare u Hodžu v Liptovskom Sv. Mikuláši návrh / Pozvanie k Tatrínu/ na zriadenie Jednoty milovníkov národa a života slovenského - Tatrín, „bez ohľadov na náboženské vyznanie, stav a iné stránky života a rozdielnosti ľudské.“ Toto prvé zasadnutie Tatrína v LM trvalo dva dni – 26. - 28. augusta 1844, boli tam predložené jeho stanovy /ciele/. Z katolíkov sa na tejto schôdzke nezúčastnil ešte nikto, rovnako to bolo aj na druhej sednici Tatrína /ako sa volali výročné stretnutia/, až na tretej boli prítomní, členmi sú však od začiatku, no úplné priznanie sa katolíckej strany k T nastáva až na štvrtom zasadnutí v Čachticiach.

Pôvodný úmysel zakladateľov bolo založiť spoločnosť súkromnú – neverejnú, vtedy podľa policajných predpisov nazývanú tajnú. Dôvodom boli dovtedajšie skúsenosti s úradmi a obavy z neschválenia spolku. Táto cesta sa však ukázala ako neschodná hlavne z dôvodu, že spolok sa ako tajný nemohol obracať na národ verejne /tlačou/, čo však v záujeme jeho utvrdenia bolo nevyhnutné – kým stanovy nebudú úradne schválené, nemôžu byť ani vytlačené, taktiež podmienkou styku s M Chorvátskou a inými slovanskými spolkami bolo zverejnenie T a vytlačenie jeho stanov. Veľmi dôležitým činiteľom bolo aj to, že predstavení členov spolku, ktorí boli kňazi, nemohli dopúšťať, aby sa títo aktivizovali v neschválenej organizácii. Na základe toho bola vypracovaná žiadosť o potvrdenie T /na Š. radu samotným T/ a roku 1845 podaná uh. Kancelárii. Táto žiadosť bola zaslaná kanceláriou kráľovskej rade, tam bola vybavená do týždňa /vedeli tam totiž o stanovách T od BB cenzora/. Keďže spolok ešte nebol schválený, stanovy nemohli ísť do tlače a na posúdenie boli poslané KE a BA študijnému direktorovi. Dobrozdania boli nakoniec všetky nepriaznivé /proti želaniu vlasti, prekaziť vznik T je osožné/. Prvý pokus o úradné schválenie T skončil zamietacím dekrétom kancelárie zo dňa 9. júla 1846. Druhým pokusom bolo vyslanie deputácie do Viedne so „žiadosťou tatrínskou“ – Š, Hurban , Chalupka... 24. októbra 1846 prišli do Viedne s do latinčiny preloženými stanovami /aj pozmenenými – iba lit. spolok/ a s príhovorom po nemecky, prijal ich arciknieža Ľudovít, Kolovrat, Apponyi atď. Deputácia sa vracala z Viedne s veľkými nádejami, no žiadosť tentoraz priamo od panovníka bola predaná kanc. Apponyimu a vykonala podobný okruh po cenzoroch a študijných direktoroch ako predtým – a podobne aj stanoviská ostali nezmenené /gr. Zay, BA direktor.../. Kráľovská rada v podaní ku uh. Kr. kancelárii zopakovala tieto posudky /aj to že T – neschválený – sa nerozišiel, ale dokonca aj rozdával podpory šudentom/ , nakoniec bolo opäť vydané zamietavé stanovisko. Po 4. zasadnutí bolo na vlastné náklady spolku vyslaná ďalšia skupina do Budína – neúspešná. Vec už nebola vybavená, pretože v zmysle zákonov z marca 48 povolenie už nebolo treba udeľovať. No práve v týchto dňoch novej slobody T aj zanikol – v súvislosti s revolučnými udalosťami, kedy hlavní činitelia museli utiecť z Uhorska a tí čo ostali, nemali možnosti spolčovať sa.

'''

Organizačné usporiadanie spolku Tatrín'''

Členovia sa mohli zúčastniť aj pomocou plnej moci, potom však nemali hlasovacie právo. Členmi boli hlavne duchovné osoby, učitelia, ale aj lekári, právnici a úradníci /aj celé obce/. Členstvo sľubovali aj mnohí katolícky duchoví i šľachtici, ale iba ak bude T úradne potvrdený.

 

 

Úlohy T, ktoré boli všeobecne vytýčené ako budenie a podpora čisto slovenského života chcel T plniť hlavne dvoma cestmi : vydávaním kníh, zodpovedajúcich potrebám slovenského národa a podporovaním mladých ľuí, oddaných slovenskej veci pri ich štúdiu.