Česko-slovenské vojnové loďstvo: Rozdiel medzi revíziami

| existencia = [[1918]] -  – [[1959]]

V máji [[1918]] vznikli vo [[Vladivostok]]u prvé námorné oddiely Československých légií vo východnom Rusku. Lode sa používali predovšetkým k dopravným účelom. Mali k dispozícii dva [[parník]]y a [[ľadoborec]]. Lode boli vyzbrojené [[húfnica]]mi. Neskôr sa ku ním pridali ďalšie dva parníky Sibirjak a Feodosia, ktoré sa zúčastnili [[16. [[August|augustaaugust]]a [[1918]] bojov s červenými jednotkami pri obsadzovaní prístavu na jazere [[Bajkalské jazero|Bajkal]] a pri tom potopili [[Boľševik|boľševistickú]] [[loď]] Bajkal. Činnosť námorného oddielu bola ukončená v roku [[1920]], kedy sa jednotky už česko-slovenskej námornej pechoty vrátili do [[Československo|Československa]].

V rokoch [[1918]] až [[1939]] mala armáda vo výzbroji celý rad [[vojnová loď|vojnových lodí]]. Boli to predovšetkým rôzne strážne a hliadkové člny, delové člny a mínové člny tzv. [[Mínonoska|mínonosky]]. Boli utvorené celkovo 2 flotily a to [[Dunajská flotila]] a [[Labská flotila]]. Vlajkovou loď Československého vojnového loďstva bola [[hliadková loď]] [[President Masaryk]], ktorá bola vyzbrojená štyrmi delami kalibru 66 {{mm|66|m}}. Všetky plavidlá boli v rokoch [[1919]] až [[1921]] zaradené do Oddielu vojenského loďstva pre Labe a do Oddielu vojenského loďstva pre Dunaj. V roku [[1921]] boli jednotky zlúčené a vznikol 1. vodný [[Prápor (vojenská jednotka)|prápor]], ktorý bol súčasťou 4. ženijného pluku.

=== [[Česko-slovenské légie]] v Rusku [[1918]] -  – [[1920]] ===

[[Súbor:Čs. námořníci na frontě u Parkáně naproti Ostřihomi.jpg|thumb|Československý námorníci počas [[Československo-maďarská vojna|Československo-maďarskej vojny]] na brehu [[Dunaj|Dunaja]]a naproti mestu [[Ostrihom]]]]

Československá námorná pechota bola využívaná hlavne na obsluhu pobrežného delostrelectva, pobrežných protilietadlových kanónov (dve batérie vyzbrojené protilietadlovými kanónmi Škoda vz. 12 ražekalibru 90mm{{mm|90|m}}) a samotnú obranu riečnych tokov. Boli oblečený do námorných rovnošiat a rozmiestnený na pobreží [[Dunaj|Dunaja]]a a ústí riek [[Ipeľ]] a [[Hron]].

Po napadnutí [[Maďarsko|Maďarskom]]m roku [[1919]] a pokuse o Maďarský prevrat na území [[Slovensko|Slovenska]] bránila námorná pechota južnú hranicu štátu, tvorenú prevažne riekami, pred nájazdmi [[Maďarské hladinové sily|Maďarských hladinových sil]]. Jednalo saIšlo o najväčšie zapojenie Československej námornej pechoty do bojov. Jej ďalšie pôsobenie malo až do rozpadu prvej republiky už len mierový charakter.

Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] požadovala československá vláda prístup k moru ako kompenzáciu za storočia utláčania zo strany [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], avšakale kvôli prieťahom v jednaniach o prístupu Československa ku moru a následnému vypuknutiu svetovej hospodárskej krízy boli jednania ukončené.