Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Ichthys.svg|náhľad|Kresťanský symbol ryby]]

Vývoj kresťanskej [[symbolika|symboliky]] začal už v ranom kresťanstve, ktoré nadväzovalo na rímske a pohanské vzory a v značnej miere z nich čerpalo. Najstaršie symbolické zobrazenia z 2.storočia sú zobrazenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v podobe [[akrostich|akrostichov]]<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref> (slovo zložené zo začiatočných písmen teologického výrazu). Vo veľkej miere sa používal napríklad symbol ryby, ktorý svojím gréckym znením odkazoval na základnú christologickú formulu – [[ICHTHYS]] čiže Iésús CHristos THeú (H)Yos Sóter – „Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ“.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260-261.</ref> Symbol ryby má v kresťanskej symbolike veľké množstvo významov. Prvýkrát sa objavil už v starovekých [[katakomby|katakombách]] najmä ako symbol [[eucharistia|eucharistie]] a až do ranného stredoveku môžeme rybu nájsť aj na obrazoch poslednej večere spolu s chlebom a kalichom vína.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260-261.</ref> Ryby sú taktiež okrem iného aj atribútom mnohých svätcov ([[svätý Peter|sv. Peter]], [[Anton z Padovy|sv. Anton z Padovy]] atď.), ktorých obrazy sú súčasťou mnohých kresťanských stavieb.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260-261.</ref>

V ranom kresťanstve sa rozvíjala aj symbolika znázorňujúca Ježišovo utrpenie, predovšetkým symbolom [[kríž|kríža]]. Kríž (latinsky crux) je symbol [[ukrižovanie|ukrižovania]] Krista a symbol kresťanstva vôbec. Bol pôvodne nástrojom popravy používaného Rímanmi. Ako symbol kresťanstva sa začal používať až v dobe, kedy cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] ukrižovanie zakázal.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994,ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových monogramov.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Kríž sa postupom času stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 146.</ref> V stredoveku kríž prenikol do verejného života a v západnej architektúre sa uplatňoval hlavne v plastickej podobe [[krucifix|krucifixu]]. Východná architektúra uprednostňovala plošné zobrazenia kríža ([[Ikona|ikony]]).<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6, str.298.</ref>

Okrem týchto symbolov rané kresťanstvo užívalo všeobecnejšie symboly ako napríklad symbol [[holubica|holubice]] - symbol duše zomrelého, neskôr sa stala symbolom [[duch svätý|ducha svätého]], alebo oranty (postavy v modlitebnom geste) - symbol [[zbožnosť|zbožnosti]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref>