Space Shuttle Solid Rocket Booster: Rozdiel medzi revíziami

Štartovacie stupne a ich motory vyvinula a vyrába firma Thiokol (teraz [[Morton Thiokol]], súčasť koncernu Alliant Techsystems, Inc.), [[Brigham City]], [[Utah]] ([[USA]]). Prvé návrhy konštrukcie raketoplánu počítali s družicovým a štartovacím stupňom. Z finančných dôvodov však bol tento návrh zmenený a štartovací stupeň nahradili dva motory na tuhé pohonné látky. Technické požiadavky na realizáciu SRB napísalo v roku [[1973]] [[Marshallove výskumné stredisko]] [[NASA]]. Z [[ekonomika|ekonomických]] dôvodov bolo potrebné, aby motor bol niekoľkonásobne použiteľný. Z tohoto dôvodu bolo rozhodnuté, že po oddelení motorov od ET a ukončení ich funkcie budú motory pristávať za pomoci [[padák]]ov na [[more|morskú]] hladinu, aby mohli byť vytiahnuté a pripravované na nové použitie.

Stavebne sa motory skladajú z piatich segmentov, ktoré sú zostavované dohromady v raketovej montážnej hale [[Vehicle Assembly Building]]. Medzi segmentami sú tesniace krúžky. Pôvodne boli používané 2 tesniace krúžky, po [[STS-51-L|havárii Challengera]] sa začali používať tri. Práve netesnosť týchto krúžkov spôsobila haváriu. Horný segment obsahuje iniciačnú a zážihovú zložku, k spodnému je pripojená vychyľovateľná [[ablácia|ablatívne]] chladená expanzná tryska (expanzný pomer 1:11,3, vychyľovateľnosť 8°). Hmotnosť trysky je 10,8 ton. Doba činnosti motorov SRB, pevne daná množstvom pohonnej látky, je približne 120 sekúnd. Každý z motorov SRB v okamžiku vzletu raketoplánu vyvíja ťah 11,8 [[Newton|MN]]. Prierez stredového kanálu palivového zrna má tvar jedenásťcípej hviezdy; po ohorení cípov, zhruba v T +50 s po štarte, sa ťah motoru samovoľne znižuje.

Nad horným segmentom je pod kužeľovým aerodynamickým krytom umiestená časť riadiacej elektroniky a [[padák]]ový systém, umožňujúci bezpečné pristátie vypotrebovaných motorov na morskú hladinu. Ďalšia časť elektroniky je umiestnená v priestore okolo expanznej trysky, kde je tiež umiestnené turbočerpadlo [[Hydraulický pohon|hydrauliky]] na vychyľovanie trysky motora. Po oddelení od ET systém prechádza na vlastnú batériu. V hornom a spodnom prístrojovom úseku sú tiež umiestnené vždy štvorice malých raketových motorov na rýchle oddelenie SRB od externej palivovej nádrže ET. Na niekoľkých miestach sú motory chránené tepelnou ochranou, ktorá chráni motor pred zahrievaním sa pri prelete atmosférou, aj pred plameňmi[[plameň]]mi z motorov SSME.

Po dokončení práce SRM vo výške 45 km sa výbušnými skrutkami oddelia spoje s nádržou ET a zapália sa dve štvorice pomocných raketových motorov, ktoré SRB vzdialia do bezpečnej vzdialenosti od raketoplánu. SRB [[zotrvačnosť]]ou vystúpajú do výšky okolo 66 km. Potom sa [[voľný pád|voľným pádom]] vracajú na zem. Približne 225 s po oddelení od ET vo výške 4,8 km na povel barorelé sa odhodí predný aerodynamický kryt a vypustí sa výtažný a potom aj stabilizačný padák s priemerom 16,6 m. Vo výške 1,8 km sa odhodí stabilizačný padák a otvoria sa tri hlavné padáky, každý s priemerom 41,5 m. Tie zaistia pristátie SRB rýchlosťou 25 m/s, približne 260 km od miesta štartu. [[Vzduch]] vo vnútri spaľovacej komory zaistí, že sa nepotopia. Potom sú odvlečené záchrannými loďami do [[Port Canaveral]] a predané na demontáž a opätovné naplnenie tuhými pohonnými látkami. Motor má plánovanú životnosť 20 štartov, jeho padákový szstémsystém iba 10.

SRB sa prevážajú [[železnica|železnične]] do firmy Thiokol do Utahu[[Utah]]u kvôli rozmerom demontované, a po naplnení a prevezení späť na [[Florida|Floridu]] sú znova zmontované.