Tatranský národný park: Rozdiel medzi revíziami

Druhovú ochranaochranu prírody zabezpečovali celoštátne úpravy, ale aj miestne normy, ktoré boli špecificky orientované na Vysoké Tatry. Celoštátna ochrana medveďa bola vyhlásená až v roku [[1932]]. Na Orave však bol chránený už od roku 1921. V roku 1921 bola vydaná norma na ochranu plesnivca. K nej sa ešte v tom istom roku pridali župné úrady v [[Levoča|Levoči]] a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], ktoré vydali osobitné nariadenia na ochranu kamzíka, svišťa a plesnivca.

Od roku 1922 viedol Referát pamiatkovej služby Ministerstva školstva a národnej osvety konzervátor Rudolf Maximovič, priekopník a zakladateľ ochrany prírody v novej Československej republike. Až do roku 1938 bol jediným pracovníkom tohto referátu. Krátko po tom, ako bol zriadený tento referát, poslanec J.V. Stejskal navrhol prvú osnovu zákona na komplexnú ochranu prírody a zriaďovanie národných parkov a prírodných rezervácií. Národné zhromaždenie návrh zamietlo pre námietky majiteľov pôdy. Aj napriek tomu sa podarilo presadiť špecializované rezervácie pre kamzičiu zver v [[Kôprová dolina|Kôprovej doline]] s [[Nefcerka|Nefcerkou]] a v [[Zlomiská]]ch. Ďalšie navrhované rezervácie neboli schválené.