Wikipédia

Primér: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
142 160 editací
d -{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy
Bez shrnutí editace
Značka: odstránenie údržbovej šablóny
Riadok 1:
'''Primér''' môže byť:pr▼
{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20180309}}
▲'''Primér''' môže byť:
* v technike:
** [[základná náterová látka]] (=základné náterivo) alebo [[základný náter]],<ref name=VSCS>primér. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
Řádek 35 ⟶ 34:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref>ČSN ISO 4618</ref><ref name=VES>primer. In: PAULIČKA, Ivan, ed. ''Všeobecný encyklopedický slovník M{{--}}R ''. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 762</ref> pozri [[základná náterová látka]] a [[základný náter]]
** rýchlo zasychajúca syntetická laková (spravidla glyptalová) základná náterová látka (farba) na oceľové konštrukcie,<ref>primer. In: ''Technický naučný slovník A{{--}}F''. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 26.</ref><ref name=VSCS/><ref name=VES/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
Řádek 120 ⟶ 119:
}}</ref>
*** tenký povlak aplikovaný na materiál pred nanesením lepidla, aby sa zvýšila pevnosť spoja (adhézia) alebo sa stabilizovali vlastnosti povrchu (povlak môže ale nemusí obsahovať zložky podobné danému lepidlu); synonymá: (látka na) šlichtovanie, „základné lepidlo“, pozri [[primér (lepidlo)]]
*** prísada do lepidla (menej často povlak aplikovaný na materiál) na zvýšenie adhézie (alebo stabilizovanie vlastností povrchu), obyčajne idenízkomolekulová oorganická nízkomolekulovú organickú látkulátka so špeciálnymi reaktívnymi skupinami; synonymá: promótor adhézie, väzbový reagent, pozri [[primér (lepidlo)]]
* v ekonómii: primárny sektor národného hospodárstva (t. j. pôdohospodárstvo a ťažba),<ref name=VES/> pozri [[primárny sektor]]
* v geológii:<ref>{{Citácia knihy
* v geológii: najprv (od roku 1760) označenie pre najstaršiu geologickú éru Zeme, ktorej v dnešnom delení zodpovedá proterozoikum + kambrium [na zač. 19. stor. Presl pre takto definovanú éru vytvoril domáci názov prvohory], neskôr (od 40. rokov 19. stor.) buď označenie pre paleozoikum v širšom zmysle (=proterozoikum + dnešné paleozoikum) alebo len označenie pre dnešné paleozoikum (v češtine a slovenčine sa ale namiesto tvaru primér nakoniec vžil tvar prvohory) <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gradstein | meno = Felix M. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ogg | meno2 = James G. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Smith | meno3 = Alan G. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = A Geologic Time Scale 2004 | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 589 | url = | isbn = 978-0-521-78673-7 | kapitola = | strany = 141| jazyk = }}</ref><ref>REISENAUER, R. et al. Co je Co 2. 2. vyd. Praha: Pressfoto –vydavatelství ČTK. 1983, S. 40-42</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grossi| meno = Francesco| autor = | odkaz na autora = | titul = Giovanni Arduino. Il geologo che "inventò" le ere | url = http://www.geoitaliani.it/2015/04/giovanni-arduino.html | vydavateľ = geoitaliani.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>BOUČEK, B., KODYM, O. Geologie 2. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd,1958. S. 174 </ref><ref>prvohory. In:''[[Ottův slovník naučný|Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí]], 20tý díl Pohora-Q.v.''. Praha: J. Otto, 1903.</ref><ref>Časopis pro mineralogii a geologii, roč. 4, 1959, Nakladatelství Československé akademie vĕd, S. 491</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Presl | meno = Jan Svatopluk | autor = | odkaz na autora = | titul = Krok. Weregny spis wsenaucny pro wzdelance narodu Cesko-Slowanskeho (Krok. Wissenschaftliche Zeitschrift ... hrsg. von I. S. Presl.) | vydanie = | vydavateľ = Fetterle | miesto = | rok = 1836 | počet strán = 646 | url = | isbn = | kapitola = | strany =239 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hsü | meno = Kenneth J. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Briegel | meno2 = Ueli | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Geologie der Schweiz (Ein Lehrbuch für den Einstieg, und eine Auseinandersetzung mit den Experten) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 221 | url = | isbn = 978-3-03488663-5 | kapitola = | strany =23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Morrell | meno = Jack | autor = | odkaz na autora = | titul = John Phillips and the Business of Victorian Science | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2017 | počet strán = 457 | url = | isbn = 978-1-351-15486-4 | kapitola = | strany =koniec kapitoly 6.4 | jazyk = }}</ref>, pozri [[proterozoikum]] a [[paleozoikum]]
| priezvisko = Gradstein
| meno = Felix M.
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Ogg
| meno2 = James G.
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = Smith
| meno3 = Alan G.
| odkaz na autora3 =
| titul = A Geologic Time Scale 2004
| vydanie =
| vydavateľ = Cambridge University Press
| miesto =
| rok = 2004
| počet strán = 589
| url =
| isbn = 978-0-521-78673-7
| kapitola =
| strany = 141
| jazyk =
}}</ref><ref>REISENAUER, R. et al. Co je Co 2. 2. vyd. Praha: Pressfoto – vydavatelství ČTK. 1983, S. 40-42</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Grossi
| meno = Francesco
| odkaz na autora =
| titul = Giovanni Arduino. Il geologo che "inventò" le ere
| url = http://www.geoitaliani.it/2015/04/giovanni-arduino.html
| vydavateľ = geoitaliani.it
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-02-23
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref>BOUČEK, B., KODYM, O. Geologie 2. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd,1958. S. 174 </ref><ref>prvohory. In:''[[Ottův slovník naučný|Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí]], 20tý díl Pohora-Q.v.''. Praha: J. Otto, 1903.</ref><ref>Časopis pro mineralogii a geologii, roč. 4, 1959, Nakladatelství Československé akademie vĕd, S. 491</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Presl
| meno = Jan Svatopluk
| odkaz na autora = Jan Svatopluk Presl
| titul = Krok. Weregny spis wsenaucny pro wzdelance narodu Cesko-Slowanskeho (Krok. Wissenschaftliche Zeitschrift ... hrsg. von I. S. Presl.)
| vydanie =
| vydavateľ = Fetterle
| miesto =
| rok = 1836
| počet strán = 646
| url =
| isbn =
| kapitola =
| strany = 239
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Hsü
| meno = Kenneth J.
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Briegel
| meno2 = Ueli
| odkaz na autora2 =
| titul = Geologie der Schweiz (Ein Lehrbuch für den Einstieg, und eine Auseinandersetzung mit den Experten)
| vydanie =
| vydavateľ = Springer-Verlag
| miesto =
| rok = 2013
| počet strán = 221
| url =
| isbn = 978-3-03488663-5
| kapitola =
| strany = 23
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Morrell
| meno = Jack
| odkaz na autora =
| titul = John Phillips and the Business of Victorian Science
| vydanie =
| vydavateľ = Routledge
| miesto =
| rok = 2017
| počet strán = 457
| url =
| isbn = 978-1-351-15486-4
| kapitola =
| strany = koniec kapitoly 6.4
| jazyk =
}}</ref>
** od roku 1760 do 40. rokov 19. storočia: označenie pre najstaršiu geologickú éru Zeme, ktorej v dnešnom delení zodpovedá proterozoiku a kambriu (na začiatku 19. storočia Jan Svatopluk Presl pre takto definovanú éru vytvoril domáci názov prvohory), pozri [[proterozoikum]], [[kambrium]] a [[paleozoikum]]
** od 40. rokov 19. storočia:
*** označenie pre paleozoikum v širšom zmysle (t. j. proterozoikum a dnešné paleozoikum), pozri [[proterozoikum]] a [[paleozoikum]]
*** označenie pre dnešné paleozoikum (v češtine a slovenčine sa ale namiesto tvaru primér nakoniec vžil tvar prvohory), pozri [[proterozoikum]] a [[paleozoikum]]
 
'''Primér''' alebo '''primer''' môže byť:
Řádek 183 ⟶ 267:
| jazyk =
}}</ref><ref> Primer. In: Roche Lexikon Medizin. 5. Aufl. [https://www.gesundheit.de/lexika/medizin-lexikon/primer dostupné online] ></ref> najmä malý polymér slúžiaci ako štartovacia molekula pre syntézu väčšieho biopolyméru<ref name=LBC>Primer. In: ''Lexikon der Biochemie''. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl., 2000. ISBN 978-3-8274-0410-7.</ref>
** v súvislosti s nukleovými kyselinami:<ref>primer. In: {{Citácia knihy
**v súvislosti s nukleovými kyselinami: a) krátky (alebo občas dlhší) reťazec jednovláknovej RNA alebo jednovláknovej DNA (resp. pri niektorých vírusoch krátky reťazec proteínu a pri niektorých retrovírusoch reťazec tRNA), ktorý slúži ako molekula, na ktorej sa v prírode začína replikácia DNA alebo reverzná transkripcia, resp. b) obdoba bodu a) v laboratórnych podmienkach, slúžiaca na rozličné účely (napr. pri polymerázovej reťazovej reakcii DNA, sekvencovaní DNA, miestne cielenej mutagenéze či pri extenzii priméru), najmä krátky reťazec jednovláknovej (obyčajne) DNA, ktorý slúži ako molekula, na ktorej sa začína polymerázová reťazová reakcia DNA <ref>primer. In: {{Citácia knihy▼
| priezvisko =
| meno =
Řádek 264 ⟶ 348:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
}}</ref>, pozri [[primér (nukleové kyseliny)]]
*** glykogenín ako enzým potrebný na začatie syntézy glykogénu ,<ref name=M/><ref name=VLS/>, pozri pod [[glykogenín]]
*** krátky (alebo občas dlhší) reťazec jednovláknovej RNA alebo jednovláknovej DNA (resp. pri niektorých vírusoch krátky reťazec proteínu a pri niektorých retrovírusoch reťazec tRNA), ktorý slúži ako molekula, na ktorej sa v prírode začína replikácia DNA alebo reverzná transkripcia, pozri [[primér (nukleové kyseliny)]]
 
▲**v súvislosti s nukleovými kyselinami: a) krátky (alebo občas dlhší) reťazec jednovláknovej RNA alebo jednovláknovej DNA (resp. pri niektorých vírusoch krátky reťazec proteínu a pri niektorých retrovírusoch reťazec tRNA), ktorý slúži ako molekula, na ktorej sa v prírode začína replikácia DNA alebo reverzná transkripcia, resp. b)* obdoba bodu a)takéhoto reťazca v laboratórnych podmienkach, slúžiacaslúžiaci na rozličné účely (napr. pri polymerázovej reťazovej reakcii DNA, sekvencovaní DNA, miestne cielenej mutagenéze či pri extenzii priméru), najmä krátky reťazec jednovláknovej (obyčajne) DNA, ktorý slúži ako molekula, na ktorej sa začína polymerázová reťazová reakcia DNA, <ref>primer.pozri In:[[primér {{Citácia(nukleové knihykyseliny)]]
 
'''Primer''' môže byť aj:
* v biológii: feromón spôsobujúci u jeho recipienta dlhotrvajúcu fyziologickú zmenu,<ref>HOLECOVÁ, M. Vybrané kapitoly z etológie hmyzu. Bratislava: AQ-BIOS. 2012 ISBN 978-80-971020-2. S. 27 [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Etologia_hmyzu/Vybrane_kapitoly_z_etologie_hmyzu.pdf dostupné online]</ref><ref name=LBC/><ref>Pheromone. In: ''Lexikon der Chemie''. [CD-ROM] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8 .</ref> pozri [[primer (feromón)]]
* v kozmetike: [[podkladová báza]],<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
Řádek 284 ⟶ 369:
| dátum = 2015-03-21
| dátum prístupu = 2018-02-23
}}</ref> pozri [[podkladová báza]]
* americký sci-fi film z roku 2004, pozri [[Primer (film)]]
* štúdiový album americkej hudobnej skupiny Rockapella, pozri [[Primer (album)]]
 
== Pozri aj ==
* [[prirovnanie]] (knižne a básnicky: prímer)
* [[prímer]]
 
== Referencie ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Primér“