Obezita: Rozdiel medzi revíziami

Obezita môže byť '''androidného typu''', takzvaný mužský alebo centrálny typ, s rozložením tuku v oblasti trupu a brucha, ktorý sa považuje za zdravotne rizikovejší. Pri tomto type obezity dochádza k zmnoženiu viscerálneho tuku v dutine brušnej, ktorý je vysoko metabolicky aktívny a okrem iného produkuje hormóny a cytokíny, ktoré sprostredkujú ďalší nárast obezity a vznik jej metabolických komplikácii. Druhý typ je '''gynoidný''', takzvaný ženský typ, s hromadením tuku v oblasti bokov, ktorý je menej škodlivý.

|  >102 cm

Základnou príčinou obezity je energetický príjem, prevyšujúci výdaj. Následkom je nahromadenie tukového tkaniva, ktoré spočíva vo zväčšení objemu tukových buniek - [[adipocyt|adipocytov]]. Za normálnych okolností plní tukové tkanivo okrem úlohy zásobárne energie, tepelnej izolácie a mechanickej ochrany organizmu aj ako miestoúlohu sekrécie [[hormón|hormónov]] a [[Cytokín|cytokínov]] (adipokínov) a ako ochrana pred vzostupmi hladiny lipidov v krvi po najedení a tým ich ukladaním na nepatričných miestach. Pri obezite adipocyty, preplnené tukom nie sú schopné absorbovať nárazové dávky lipidov v krvi a produkujú látky, ktoré majú významný podiel na vzniku [[Ateroskleróza|aterosklerózy]] a [[diabetes mellitus]] 2. typu.

Je známych veľa hormónov, ktoré ovplyvňujú príjem potravy:  [[Endokanabinoid|endokanabinoidy]] účinkom na endokanabinoidné receptory zvyšujú chuť do jedla, zvyšujú vstrebávanie živín a stimulujú lipogenézu.  [[Melanokortín]] cez rôzne melanokortínové receptory modifikuje chuť k jedlu. Pocit sýtosti ovplyvňujú hormóny zažívacieho traktu - glucagonlike peptid-1 (GLP-1), neuropeptid YY (PYY), amylín, cholecystokinín, tiež [[leptín]] produkovaný tukovým tkanivom. Naopak,  [[ghrelin]], vylučovaný v žalúdku, je hlavný hormón hladu.

Základom je stanovenie výšky a telesnej hmotnosti pacienta. Z nich sa vypočíta [[index telesnej hmotnosti]] (body mass index, BMI) podľa vzorca: BMI = hmotnosť/výška2  (kg,m).  BMI je základný, väčšinou postačujúci  ukazovateľ pre nadváhu a obezitu. Nevypovedá však o podiele hmotnosti tuku a svalovej hmoty, ani o type obezity. Preto je podtrebnépotrebné zisťovať aj obvod pása, prípadne pomer pás/boky a ďalšie parametre, napríklad množstvo podkožného tuku. Riziko alebo prítomnosť ochorení, spojených s obezitou určí kompletné vyšetrenie pacienta, vrátane biochemického vyšetrenia lipidov v krvi. Niekedy je potrebné vyšetrenie u špecialistu pre metabolické ochorenia alebo endokrinológa. Primárna obezita (ktorá nie je spôsobená iným ochorením) však zahrňuje 95 - 98% prípadov.

'''Dieta''' - je to najdôležitejšie liečebné opatrenie. Vždy je založená na navodení negatívnej energetickej bilancie. Hlavnou zásadou je celoživotná úprava stravovania, krátkodobé dietne opatrenia nemajú trvalý účinok. Hlavné dietne zásady sú:  pravidelnosť v jedle, rovnomerné rozdelenie energie a sacharidov počas celého dňa (aby nedochádzalo k hladovaniu a veľkým výkyvom glykémie), zníženie obsahu tukov s dostatkom vlákniny, vitamínov a minerálov. Energetický príjem by mal byť okolo 6000 kJ (asi 1500 kcal) denne, u niektorých pacientov musí klesnúť pod 4000 kJ. Pre jednorazovú schudnutie sú použiteľné diety, spravidla založené na karenciivylúčení niektorých zložiek stravy (delená strava, Dukanova dieta, Atkinsonova dieta) alebo nízkoenergetické instantné diety (VLSD - very low calorie diet). Dietny režim by malo vždy doplňovať zvýšenie fyzickej aktivity.

'''Zvýšenie fyzickej aktivity''' má priaznivý vplyv nielen v znížení telesnej hmotnosti, ale aj v zlepšení celkového zdravotného stavu pacienta. Aj obézni, ale fyzicky aktívni ľudia ("fit-fat") môžu mať lepšiu zdravotnú prognózu, ako štíhli necvičiaci. Pohybová aktivita by mala trvať 45 minút, najmenej trikrát týždenne, v intenzite 50 - 75% [[Anaeróbna kapacita|anaeróbnej kapacity]], alebo ekvivalent 75 minút rýchlej chôdze denne, v rámci prevencie 30 minút. Fyzická aktivita nemusí byť súvislá a môže byť vykonávaná aj v rámci stanovenia určitých pravidiel v každodennom živote - nechodiť pravidelne autom, nepoužívať výťahy, časť trasyzamýšľanej cesty verejnou dopravou absolvovať peši. Fyzická aktivita je súčasne prevenciou aterosklerózy a srdcovocievnych ochorení. U časti chorých je výber fyzickej aktivity obmedzený inými ochoreniami, neraz komplikáciami obezity (napr. poškodenie kĺbov).

'''Lieky''' môžu uľahčiť chudnutie. Centrálne anorektika znižujú chuť do jedla, ich predstaviteľom je sibutramin,. staršíStarší preparát je fentermin, ktorý máva významné nežiadúce účinky.  Medzi nové prípravky patria nasledujúce: Antagonistaantagonista endokanabinoidných receptorov CB1 rimonabant je v klinickom použití, podobný taranabant má problémy s nežiadúcimi účinkami. Lorcaserin, vysokoselektívny agonista receptora 5HT-2C je schválený v USA, ale nie v Európe. Liraglutid, GLP-1 analóg, je schválený pre liečbu diabetes mellitus; zníženie chuti do jedla sa uvádza medzi nežiadúcimi účinkami (hoci u diabetikov 2. typu býva často žiadúce) a v liečbe obezity sa používa bez oficiálneho schválenia (tzv. "off-label" indikácia). Ďalšia skupina liekov znižuje vstrebávanie živín z tráviaceho traktu, vyrába sa napr. orlistat. Tieto lieky často spôsobujú tráviace ťažkosti a pacienti ich prestávajú užívať.

'''Mechanické komplikácie''' obezity sú spôsobené vysokou hmotnosťou a masou telesného tuku. Patria sem poruchy pohybového aparátu (poškodenie váhonosných kĺbov, chrbtice) s rozvojom artrózy, bolesťami chrbta a poškodením medzistavcových platničiek, častejšie vznikajú aj úrazy. Masa tuku spôsobuje obmedzenie dýchania (syndróm spánkového apnoe, Pickwickov syndróm), kožné choroby (intertrigo, [[Mykózy (MKCH-10)|mykózy]]), zhoršené hojenie rán.

'''Metabolické''' a z nich vyplývajúce '''kardiovaskulárne komplikácie''' obezity  sú zvýšená hladina lipidov v krvi s rozvojom aterosklerózy a z nej vyplývajúcich srdcovocievnych ochorení - [[arteriálna hypertenziа]], [[ischemická choroba srdca]], [[infarkt myokardu]], [[cievna mozgová príhoda]]... Inzulínová rezistencia vedie k rozvoji [[Metabolický syndróm|metabolického syndrómu]], cukrovky (diabetes mellitus 2. typytypu). Následkom obezity vznikajú endokrinné poruchy, predispozícia k niektorým typom nádorov a ďalšie ochorenia.