Hráč drží drumbľu väčšinou v ľavej rukuruke a pevne ju tisne proti pootvoreným perám alebo až zubom – hornú nožičku nástroja proti hornej pere (zubom) a dolnú proti pere (zubom) spodnej. Ukazovákom pravej ruky sa brnká na koniec jazýčka voľne kmitajúceho uprostred rámčeka a medzi perami (zubami), čím sa vytvára charakteristický [[tón]]. Brnkanie je možné oboma smermi, najmä pri rýchlych zmenách tónu a tempa hrania. Hra na perách môže byť len o niečo menej výrazná, ako na zuboch, je však jemnejšia a netrpia pri tom zuby hráča. Profesionálny hráč udrží nástroj medzi perami bez pomoci ruky, ktorú má potom voľnú. Ústna dutina funguje ako [[rezonátor]] aj [[zosilňovač]] – premiestňovaním jazyka, tvarovaním ústnej dutiny a zmenami [[intenzita|intenzity]] dýchania sa mení výška a sila tónu.
Rytmickým presávaním vzduchu štrbinou pri hraní sa dosahuje efekt vlastného neprízvučného a farebného sprievodu, takzvaného kontrovania.
