Paschal II.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
vložený citát |
ďalší text doplnený Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 40:
{{Citát|Kto chce pozdvihnúť človeka od zeme, musí sa k nemu zohnúť a nestratiť rovnováhu |Paschal}}
Podľa tejto zásady aj konal a usporiadal synodu v Guastalle, v severnom Taliansku medzi mestami Verona a Mantova, kde ustanovil, aby všetci nemeckí biskupi ktorí boli posvätení počas rozkolu boli vzatí späť na milosť, ak sa im nepreukáže svätokupectvo alebo sa nedostali do úradu na úkor iných. Rovnako sa ponechali na svojich miestach i ostatní duchovní, ak ich odporúča ich dobrý život a vedecké vzdelanie. Laická investitúra však ostala v zákaze. Pápež hodlal ísť osobne za cisárom do Nemecka a oznámiť mu výsledky synody. Ale keď sa dozvedel o novom postoji cisára, odcestoval radšej do Francúzska a do Nemecka vyslal legátov. Vo Francúzsku prijal sľub od kráľa Ľudovíta a jeho syna, že budú chrániť cirkev pred svojvôľou tyranov, tak ako Karol Veľký. Nemeckí vyslanci Welf Bavorský (ušlý manžel Matildy Toskánskej) a trevírsky arcibiskup sa stretli v Chalon-sur-Saône a nútili pápeža aby zvolili cisársku investitúru. Arcibiskup odovzdal posolstvo: "''Práva investitúry sú neodlučiteľné od kráľovských práv, ktoré dostávajú biskupi a opáti nad mestami, zámkami a rôznymi majetkami a ktoré tvoria pre Cirkev prameň veľmi cenných príjmov''". Paschal sa nepustil do debaty s vyslancami, ale svoje posolstvo tlmočil cez piacenského biskupa: "''Cirkev vykúpená Kristovou krvou, sa nesmie stať slúžkou. A stala by sa ňou, keby jej pastieri nesmeli vziať na seba svoj úrad bez kráľovského súhlasu''."
| |||