Kardiopulmonálna resuscitácia: Rozdiel medzi revíziami

Ak sa v blízkosti nachádza [[automatický externý [[defibrilátor]], treba ho priniesť a použiť pri resuscitácii. O jeho umiestnení podá informáciu dispečer záchrannej služby. Defibrilátor treba zapnúť a postupovať podľa jeho hlasových pokynov; prvým krokom je nalepenie elektród bez prerušenia resuscitácie. Počas analýzy rytmu a aplikácie defibrilačného výboja sa nikto nesmie pacienta dotýkať. Ak prístroj neaplikuje defibrilačný výboj, treba pokračovať v resuscitácii.

je poskytovaná kvalifikovanými zdravotníckymi pracovníkmi s použitím potrebného prístrojového vybavenia (kardiomonitor, [[defibrilátor]], kapnograf...) a liekov (adrenalín, infúzna liečba, antiarytmiká...). Jej základom je naďalej vonkajšia masáž srdca a umelé dýchanie, každých 3 - 5 minút sa podáva vnútrožilne 1 mg adrenalinu. Je možné pacientovi podávať kyslík, jeho predávkovanie však môže byť škodlivé. Pri dlhšej resuscitácii na príslušne vybavenom pracovisku sa využíva umelá pľúcna ventilácia, prípadne prostriedky mechanickej podpory krvného obehu, ak sú dostupné. V rámci rozšírenej resuscitácie sa stanovuje, a ak je to možné, aj lieči aj príčina poruchy vitálnych funkcii. Na úspešnú kardiopulmonálnu resuscitáciu nadväzuje '''poresuscitačná starostlivosť''' na príslušne vybavenom pracovisku.

Častým nálezom pri rozšírenej neodkladnej resuscitácii je fatálna porucha srdcového rytmu. Lepšiu prognózu majú pacienti, ktorí majú defibrilovateľnú [[Arytmia|arytmiu]] - [[Fibrilácia komôr|fibriláciu komôr]] alebo komorovú tachykardiu, než pacienti s asystolou alebo elektrickou aktivitou bez prítomného pulzu. Pokiaľ je na kardiomonitore prítomný organizovaný rytmus, je na mieste kontrola prítomnosti pulzu a prípadné ukončenie masáže srdca.

Častou príčinou zástavy obehu je akútny [[infarkt myokardu]], ktorý je možné diagnostikovať EKG vyšetrením a okamžite liečiť [[Fibrinolytikum|fibrinolýzou]], alebo [[Perkutánna koronárna intervencia|perkutánnou koronárnou intervenciou]]. Rozpoznať a liečiť sa dajú aj závažné arytmie (liekmi, vonkajšou [[Kardiostimulácia|kardiostimuláciou]]).  Ťažšie sa dá rozpoznať akútna [[pľúcna embólia]], hoci jej [[Fibrinolytikum|fibrinolytická]] liečba je možná v rámci poresuscitačnej starostlivosti. O nájdenie a odstránenie príčiny sa treba prednostne pokúsiť pri traumatickej príčine.

Je rozdiel medzi obnovením vitálnych funkcii po resuscitácii (ROSC - return of spontaneous circulation) a dlhodobým prežívaním pacientov - významná časť úspešne resuscitovaných pacientov zakrátko podlieha základnému ochoreniu, ktoré k resuscitačnej situácii viedlo alebo komplikáciam. Po resuscitácii prežíva do prepustenia z nemocnice celkovo asi 10% pacientov; ak je príčinou komorová fibrilácia alebo tachykardia, až 20% pacientov. Prežívanie je vyššie u pacientov, resuscitovaných v nemocnici a ešte lepšie u tých, ktorých resuscitáciu začali svedkovia zastavenia krvného obehu (straty vedomia, pádu). [[Defibrilácia]] do 3 - 5 minút môže zvýšiť šancu na prežitie na 50% - 70%.