Martin Hengel: Rozdiel medzi revíziami

{{Infobox Osobnosť||Dátum narodenia=[[14. december]] [[1926]]|Dátum úmrtia={{dúv|2009|7|2|1926|12|14}}|Meno=Martin Hengel|Miesto narodenia=[[Reutlingen (mesto)|Reutlingen]]|Miesto úmrtia=[[Tübingen]]|Popis=nemecký protestantský teológ|Portrét=Martin Hengel.jpg}}

Ako uznávaný vedec si Martin Hengel neskôr dovolil vysloviť aj určitú kritiku niektorých tendencií v súčasnom výskume [[Nový zákon|novozákonných]] textov. Skepticky vnímal predovšetkým neprimerane veľkú a výhradnú koncentráciu na rozsahom relatívne malý [[Nový zákon]] ako taký:<blockquote>''„(Hyper)špecializácia na 680-stranovú zbierku spisov nám neprospieva, pretože sa iba naďalej vytvárajú labyrinty najrôznejších hypotéz, v ktorých sa je už len ťažko vyznať.“''<ref>HENGEL, Martin. ''Die vier Evangelien und das eine Evangelium von Jesus Christus. Studien zu ihrer Sammlung und Entstehung''. Tübingen: Mohr Siebeck, 2008. ISBN 978-3-16-149663-9. S. 11. Citované podľa: GRAF-STUHLHOFER, Franz. ''Auf der Suche nach dem historischen Jesus. Über die Glaubwürdigkeit der Evangelien und die Zweifel der Skeptiker.'' Leun: Heroldverlag, 2013. ISBN 978-3889360748. S. 17.</ref></blockquote>Hengel bol zástancom názoru, že nadpisy [[Evanjelium (spisy)|evanjelií]] sú pôvodné a skutočne odkazujú na mená ich autorov ([[Evanjelium podľa Marka|Marka]], [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]], [[Evanjelium podľa Lukáša|Lukáša]] a [[Evanjelium podľa Jána|Jána]]). Hypotéza o akomsi dodatočnom priradení autorských mien je neudržateľná a podľa všetkého aj nehistorická. Ak totiž nie sú názvy autentické, tak je potom len ťažko možné vysvetliť úplnú zhodu v používaní týchtopráve jednotlivýchtýchto názvov v najstarších rukopisoch.<ref>HENGEL, Martin. ''Die vier Evangelien und das eine Evangelium von Jesus Christus. Studien zu ihrer Sammlung und Entstehung''. Tübingen: Mohr Siebeck, 2008. ISBN 978-3-16-149663-9. S. 170, 99, 72. Pozri tiež: HENGEL, Martin – SCHWEMER, Anna Maria.''Jesus und das Judentum''. Tübingen: Mohr Siebeck, 2007. ISBN 978-3-16-149359-1. S. 217.</ref>

Hengel spochybňoval aj existenciu tzv. zbierky lógií Q. Ba dokonca, neváhal tvrdiť, že hypotéza akéhosi „prameňa lógií Q sa stala moderným, pseudovedeckým mýtom“. Čo sa týka otázky vzniku [[Synoptické evanjelium|synoptických evanjelií]], Hengel predpokladal, že [[Evanjelium podľa Matúša|Matúš]] pri zostavovaní svojho evanjelia prihliadal k [[Evanjelium podľa Lukáša|Lukášovmu]] evanjeliutextu. Avšak, „len čisto literárny model vzájomnej závislosti textov synoptických evanjelií“ nedokáže „uspokojivo zodpovedať synoptickú otázku“.<ref>HENGEL, Martin. ''Die vier Evangelien und das eine Evangelium von Jesus Christus. Studien zu ihrer Sammlung und Entstehung.'' Tübingen: Mohr Siebeck, 2008. ISBN 978-3-16-149663-9. S. 10, S. VIII, Kap. VII. Informácie sú prevzaté z recenzie uvedenej knihy z pera rakúskeho teológa Franza Graf-Stuhlhofera. In: ''Jahrbuch für Evangelikale Theologie'', 2009, roč. 23, s. 277f. </ref> Hengel odmietal aj rozšírenú tézu, že existoval akýsi predveľkonočný, „nemesiášsky“ [[Ježiš Kristus|Ježiš]]. Kriticky sa pozeral aj na prílišné preceňovanie [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfného]] [[Tomášovo evanjelium|Tomášovho evanjelia]].<ref>HENGEL, Martin – SCHWEMER, Anna Maria. ''Jesus und das Judentum''. Tübingen: Mohr Siebeck, 2007. ISBN 978-3-16-149359-1. Vorwort; S. 197. Informácie sú prevzaté z recenzie uvedenej knihy z pera rakúskeho teológa Franza Graf-Stuhlhofera. In: ''European Journal of Theology,'' 2009, roč. 18, s. 92f. (viď aj mnohé ďalšie kritické poznámky) </ref>