Tiská železnica: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 10 bajtov ,  pred 5 rokmi
→‎Vznik: drobné zmeny
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
→‎Vznik: drobné zmeny
Riadok 7:
 
Kvôli vstupu francúzskeho kapitálu do štátnych železníc bola v [[50. roky 19. storočia|50. rokoch 19. storočia]] prerušená
výstavba mnohých úsekov, medzi nimi aj ''Juhovýchodnej štátnej železnice'' zo [[Szolnok]]u do [[Debrecín]]u s odbočkou do [[Oradea|Veľkého Varadína]] (Oradea). Táto trať mala sčasti tvoriť prepojenie centrálneho Uhorska so severovýchodnými regiónmi cez [[Košice]] a [[Prešov]] do [[Halič (región)|haličského]] [[Przemyśl]]a. Súčasťou Potiskej železnice boli aj trate [[Cegléd (mesto)|Cegléd]] – [[Szolnok]], Debrecín – Miškovec, Miškovec – Košice, [[Püspökladány]] – [[Oradea|Veľký Varadín]] (Oradea), [[Szajol]] – [[Arad (Rumunsko)|Arad]] a [[Mezőtúr]] – [[Sarvaš (mesto)|Sarvaš]]. Spoločnosť navyše zabezpečovala v 70. rokoch prevádzku na trati Arad – [[Temešvár]] a v plánoch okrem spojenia do [[Halič (región)|Haliče]] bola aj výstavba [[KBŽ|Košicko-bohumínskej železnice]] (projekt v štádiu vymeriavania trasy spoločnosť podstúpila KBŽ).
 
Priblíženie výstavby trate zo Szolnoku nastalo v roku 1856 založením akciovej spoločnosti Tiská železnica a odkúpenie trate Cegléd – Szolnok, na ktorú nadväzovali novobudované úseky. Rozostavané trate v rovinatom teréne nevyžadovali stavebne ani finančne náročnejšie prvky, preto ich výstavba napredovala rýchlo. DoPo [[Debrecín]]a bola trať dokončená už 23. novembra [[1857]], úsek Püspökladány – Oradea 24. apríla 1858 a [[Szajol]] – [[Arad (Rumunsko)|Arad]] 25. októbra 1858. Po získaní pôžičky bola [[24. máj]]a [[1859]] otvorená železnica [[Debrecín]] – [[Miškovec]] a o rok neskôr, [[14. august]]a [[1860]] aj úsek do [[Košice|Košíc]]. Celkové náklady Tiskej železničnej spoločnosti na výstavbu siete dosiahli 49,9 milióna zlatých a konečná dĺžka tratí dosiahla 606,129 km.
 
=== Úseky ===
246

úprav