Verzia z 22:27, 19. jún 2018 upraviť Jan Kuzmik (diskusia \| príspevky) 14 editací cleaning up Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:47, 19. jún 2018 upraviť vrátiť Jan Kuzmik (diskusia \| príspevky) 14 editací Ignore this Značky: náhrada možný vandalizmus vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{urgentne upraviť\|20180616}} [[Súbor:Dendritic cell.JPG\|náhľad\|Dendritová bunka]] '''Dendritová bunka''' ('''DC''', z angl. ''dendritic cell'') je [[Antigén prezentujúca bunka\|antigén-prezentujúca bunka]] [[Imunitný systém\|imunitného systému]]. Produkuje [[Cytokín\|cytokíny]], je schopná [[Fagocytóza\|fagocytózy]] a zároveň dokáže spracovať a [[T-lymfocyt\|T lymfocytom]] prezentovať [[antigén]]. Tým prepája vrodené (nešpecifické) a adaptívne (antigénne špecifické) mechanizmy imunitného systému. Nezrelé DC sa nachádzajú v tkanivách na rozhraní s vonkajším prostredím, tj. v [[Koža\|koži]] (tu sa nachádza špecializovaný typ DC nazývaný Langerhansove bunky) a slizniciach [[Nos\|nosa]], [[Pľúca\|pľúc]], [[Žalúdok\|žalúdka]] a [[Črevo\|čriev]]. Nezrelé štádia DC sa nachádzajú aj v [[Krv\|krvi]] a v malej miere skoro v každom orgáne tela. DC tvoria vždy iba malú časť prítomných buniek v orgáne. Rozpoznaním signálu predstavujúcim nebezpečie (napríklad molekuly bakteriálneho, alebo vírusového pôvodu) dochádza k aktivácii DC.<ref>{{Citácia knihy\|priezvisko=Hořejší\|meno=Václav a kol\|titul=Základy imunologie\|vydanie=6., aktualizované vydanie\|vydavateľ=TRITON\|miesto=V Praze\|rok=2017\|isbn=9788075532503\|edícia=\|strany=43-44\|url=https://www.worldcat.org/oclc/989928270}}</ref> ~~== História ==~~ Dendritovú bunku prvýkrát opísal na konci 19. storočia [[Paul Langerhans]]. Po ňom je aj nazvaný typ DC vyskytujúci sa v koži (tzv. langerhansova bunka). Pojem „dendritová bunka“ zaviedli v roku 1973 Ralph M. Steinman a Zanvil A. Cohn.<ref>{{Citácia periodika\|priezvisko=Steinman\|meno=Ralph M.\|priezvisko2=Cohn\|meno2=Zanvil A.\|titul=Identification of a Novel Cell Type in Peripheral Lymphoid Organs of Mice: I. Morphology, Quantitation, Tissue Distribution\|periodikum=Journal of Experimental Medicine\|dátum=1973-05-01\|ročník=137\|číslo=5\|strany=1142–1162\|issn=0022-1007\|doi=10.1084/jem.137.5.1142\|url=http://jem.rupress.org/content/137/5/1142\|dátum prístupu=2018-06-19\|poznámky=PMID: 4573839\|jazyk=en}}</ref> Za objavovanie centrálnej úlohy DC v adaptívnej imunitnej odpovedi bol Ralph M. Steinman v roku 2011 ocenený polovicou [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu\|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=The Nobel Prize in Physiology or Medicine 2011\|url=https://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/2011/#\|dátum prístupu=2018-06-19\|vydavateľ=www.nobelprize.org}}</ref> ~~== Rozdelenie ==~~ Dendritové bunky sú fenotypovo heterogénna skupina buniek, avšak na povrchu všetkých DC okrem folikulárnych DC sa nachádzajú [[MHC glykoproteíny]] I. a II. triedy zodpovedné za prezentáciu antigénu.<ref>{{Citácia knihy\|priezvisko=Abbas\|meno=Abul\|titul=Cellular and molecular immunology\|vydanie=\|vydavateľ=\|miesto=Philadelphia, PA\|rok=\|isbn=9780323523233\|edícia=Ninth edition\|strany=19\|url=https://www.worldcat.org/oclc/973917896}}</ref> Väčšina DC vzniká a je dopĺňaná [[Krvotvorba\|krvotvorbou]], avšak Langerhansove bunky vznikajú počas embryonálneho štádia a folikulárne DC vznikajú z mezenchymálnych kmeňových buniek. ~~=== Konvenčné (klasické) DC (cDC) ===~~ Nezrelé cDC [[Fagocytóza\|fagocytujú]] odumreté časti zdravých tkanív zo svojho okolia, tento materiál spracujú a následne sú schopné prezentácie telu vlastných antigénov špecifickým [[T-lymfocyt\|T lymfocytom]]. Takéto T lymfocyty sú týmto kontaktom buď utlmené, alebo sa premenia na [[T-lymfocyt#Regulačné T-lymfocyty (Treg)\|regulačné T lymfocyty]] (Treg). Týmto cDC napomáhajú k udržiavaniu tolerancie imunitného systému voči vlastným, zdravým tkanivám. V prípade rozpoznania nebezpečia takzvanými [[PRR\|vzory rozpoznávajúcimi receptormi (PRR]]; napr. rôzne typy [[Toll-like receptor\|TLR]]) sú cDC aktivované, maturujú a pomocou receptoru CCR7 pre [[Chemokín\|chemokíny]] CCL-19 a CCL-21 smerujú do sekundárných lymfatických orgánov. Tu na MHC glykoproteínoch prezentujú antigén naivným T lymfocytom, kostimulujú ich pomocou molekúl CD80 a CD86 a sekretujú stimulujúce [[Cytokín\|cytokíny]]. Tým dochádza k aktivácii T lymfocytov a spusteniu adaptívnej (antigén špecifickej) imunitnej odpovede. cDC dokáže aktivovať CD4+ aj CD8+ T lymfocyty. cDC dozrieva počas 48 h a v zrelom štádiu prežije 2-3 dni. Vyznačuje sa povrchovým znakom - integrínom CD11c. ~~=== Plazmacytoidné DC (pDC) ===~~ pDC sa podieľajú na protivírovej odpovedi imunitného systému. Rozpoznávajú najmä vírusové nukleové kyseliny pomocou TLR-7 a TLR-9. Týmto signálom sú aktivované a menia sa na producentov proti vírusových cytokínov nazývaných [[Interferón\|interferóny]] I typu. Okrem toho sú tiež schopné prezentácie antigénu. ~~=== Folikulárne DC (FDC) ===~~ Tieto bunky majú podobnú morfológiu ako ostatné DC, ale vznikajú z mezenchymálnych kmeňových buniek a nie sú s nimi vývojovo príbuzné. Viažu [[Opsonizacia\|opsonizovaný]] antigén a neexprimujú na svoj povrch MHC II. triedy. FDC sú prítomné v lymfatických folikuloch kde sa podieľajú na aktivácii [[B-lymfocyt\|B lymfocytov]]. ~~== Referencie ==~~ {{reflist\|30em}}

Dendritová bunka: Rozdiel medzi revíziami