Londýnske metro: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typo |
d fixy citácií |
||
Riadok 3:
[[Súbor:Underground.svg|thumb|300px|Logo Londýnskeho metra.]]
'''Londýnske metro''' ({{vjz|eng|'''London Underground'''}}, v hovorovej reči '''the Tube''') je najstarší podzemný dopravný systém na svete. Prvý podzemný úsek bol odovzdaný do prevádzky už v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], konkrétne v roku [[1863]].<ref name="TfL:Key Facts">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/1608.aspx |title=Key Facts |accessdate= 2010-12-13
Od roku [[2003]] je londýnske metro súčasťou organizácie [[Transport for London]] (TfL), ktorá zabezpečuje aj [[Londýnska autobusová doprava|autobusovú dopravu]].
Riadok 12:
=== Prvé kroky podzemnej dráhy ===
Prvé vlaky začali premávať [[10. január]]a [[1863]] na [[Metropolitan Railway]] (Metropolitná železnica) medzi stanicami [[Paddington (stanica metra)|Paddington]] a [[Farringdon (stanica metra)|Farringdon]], ktorá je dnes súčasťou [[Hammersmith & City Line]].<ref name="TfL:History">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/1604.aspx |title=History |accessdate=
Vtedajšie vlaky jazdili na parný pohon, čo vyžadovalo existenciu dômyselného systému ventilácie. S nastupujúcou elektrifikáciou železníc sa mohla dráha umiestniť hlbšie do podzemia (tzv. „deep level lines“) oproti pôvodným podpovrchovým linkám. Prvá takáto trasa – [[City & South London Railway]], dnes súčasť trasy [[Northern Line]] bola uvedená do prevádzky v roku [[1890]].
Riadok 79:
Ale znižovanie výdavkov sa nezaobišlo bez kritiky. [[18. november|18. novembra]] [[1987]], o 19.30 hod., zachvátil stanicu metra [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St. Pancras]] obrovský požiar, pri ktorom zahynulo dovedna 31 ľudí. Neskoršie vyšetrovanie preukázalo, že požiar začal v [[eskalátor]]ovej šachte pri nástupištiach [[Piccadilly Line]] a rozšíril sa až do staničnej haly a vchodov. Eskalátor, ktorý začal horieť patril medzi tie, ktoré boli postavené ešte pred druhou svetovou vojnou. Schody a bočnice boli čiastočne vyrobené z dreva, takže sa veľmi ľahko a rýchlo vznietili. Napriek tomu, že od februára 1985 bolo fajčenie v podpovrchových častiach metra zakázané po požiari v stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]], požiar najskôr spôsobil pasažier, ktorý odhodil horiacu zápalku, ktorá prepadla pomedzi schody eskalátora. Keďže eskalátor dlhšiu dobu nikto nevyčistil bola v ňom nahromadená masť a vláknité úlomky, ktoré následne začali horieť. Poslanec za túto oblasť, [[Frank Dobson]] MP, informoval parlament, že počet zamestnancov na najrušnejšej stanici v Londýne, bol znížený zo 16 na 10 a počet upratovačov bol znížený zo 14 na 2.<ref>{{cite news |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,966071-2,00.html
|title=Britain Escalator to An Inferno |last=Smolowe|first=Jill|coauthors=Flamini, Roland
|date=
V roku [[1994]], s [[privatizácia|privatizáciou]] [[British Rail]], LRT prebralo kontrolu nad [[Waterloo & City Line]] a po prvýkrát ju zaradilo do siete metra. V tomto roku bola ukončená premávka aj na málo používanej vetve Epping-Ongar na [[Central Line]]. Taktiež bola uzavretá stanica [[Aldwych (stanica metra)|Aldwych]] na [[Piccadilly Line]], potom ako sa zistilo, že náklady na jej nevyhnutnú údržbu a rekonštrukciu by pre nízky záujem cestujúcich boli neefektívne vynaložené.
Riadok 89:
[[Transport for London]] (skr. TfL) je správnym orgánom londýnskej samosprávy zodpovedný za dopravu v oblasti [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]]. Spoločnosť vznikla v roku [[2000]] nariadením [[Greater London Authority]] (GLA). V roku [[2003]], po uzavretí kontroverzného verejno-súkromného partnerstva, k nej bolo pridružené aj dovtedy samostatné londýnske metro.
Správna rada TfL je menovaná londýnskym starostom. Starosta má na starosti aj štruktúru a výšku cestovného v Londýne. Ale, každodenné vedenie spoločnosti má na starosti tzv. Commissioner of Transport for London. V súčasnosti je to Peter Hendy.<ref>{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/about-tfl/1434.aspx|title=Chief Officers|publisher=Transport for London|accessdate=2010-12-13
=== Verejno-súkromné partnerstvo ===
Riadok 96:
Od januára [[2003]] bolo metro prevádzkované v rámci [[verejno-súkromné partnerstvo|verejno-súkromného partnerstva]] (tzv. Public-Private Partnership, alebo PPP). Celá infraštruktúra bola udržiavaná dvomi spoločnosťami ([[Metronet]] and [[Tube Lines]]) s kontraktom na 30 rokov, pričom London Underground Limited ostalo vo vlastníctve Transport for London. Zástancovia PPP projektu tvrdili, že súkromná spoločnosť eliminuje neefektívnosť vynakladania prostriedkov vo verejnej správe a prevezme na seba riziká spojené s prevádzkou siete. Kritici na druhej strane tvrdili, že snaha o čo najvyšší zisk bude znamenať zníženie investícii do rozvoja metra.
V novembri [[2006]], arbiter pre verejno-súkromné partnerstvo, Christ Bolt, kritizoval [[Metronet]] kvôli jeho nedostatočnému výkonu v rokoch [[2003]] až [[2006]]. Metronetu vytýkal najmä neekonomické a neefektívne vynakladanie prostriedkov.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/6164580.stm |title=„Tube and train services disrupted“ |accessdate= 2007-07-22
V júli [[2007]] sa objavili prvé správy o vážnych finančných problémoch Metronetu a o možnosti uvalenia nútenej správy. Táto situácia vznikla potom, čo Metronet dostal iba 122 miliónov libier z požadovaných 551 miliónov na pokrytie nákladov, ktoré vznikli prekročením plánovaného rozpočtu.<ref>{{cite web|url=http://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/support_services/article2087535.ece |title=„Metronet on brink of collapse after plea on costs is rejected“ |accessdate= 2010-12-13
TfL prebral všetku zodpovednosť za časti infraštruktúry, ktoré mal na starosti skrachovaný Metronet. Vláda sa pokúsila nájsť inú súkromnú spoločnosť, ktorá by vyplnila prázdne miesto po Metronete, ale nikto sa neprihlásil. TfL a Ministerstvo dopravy sa dohodlo na tom, že pôvodná infraštruktúra spravovaná Metronetom ostane naďalej v zodpovednosti TfL. V súčasnosti sú dve tretiny siete v správe TfL.
Správa a údržba [[Jubilee Line|Jubilee]], [[Northern Line|Northern]] a [[Piccadilly Line]] ostala v zodpovednosti spoločnosti Tube Lines, ale ani toto partnerstvo sa nevyhlo kontroverzným situáciám. V roku [[2007]] po kolapse Metronetu, si Tube Lines udržiavala dobrú povesť, všetky plánované práce dokončila načas a v stanovenom rozpočte.<ref>{{cite web|url=http://business.timesonline.co.uk/tol/business/industry_sectors/transport/article1991192.ece |title=„Partnership that turned sour„ |accessdate= 2007-07-27
Po prebratí Metronetu to znamená koniec verejno-súkromného partnerstva a správa celej infraštruktúry londýnskeho metra je vykonávaná samotným [[Transport for London]].<ref name="takeover" />
Riadok 128:
|+ Linky Londýnskeho metra
! Meno
! class="unsortable" |Farba na mape<ref>{{cite web | url=http://static.scribd.com/docs/6wfl4g62vle8w.swf?INITIAL_VIEW=width |title=Corporate identity—colour standards |work=Transport for London |author=London Underground |accessdate=
! Začiatok<br />prevádzky
! Prvý úsek<br />otvorený*
Riadok 269:
V roku [[2008]] bola na [[Hammersmith & City Line]] otvorená nová stanica [[Wood Lane (stanica metra)|Wood Lane]], ktorá obsluhuje najmä neďaleké nákupné centrum [[Westfield London|Westfield]]. V súvislosti s výstavbou Westfieldu bola kompletne prestavaná prestavaná nad zemou i pod zemou stanica [[Shepherd's Bush (stanica metra)|Shepherd's Bush]] na [[Central Line]].
V tom istom roku bola dokončená aj výstavba stanice [[Heathrow Terminal 5 (stanica metra)|Terminal 5]] na letisku [[London Heathrow]]. Počas výstavby stanice bol dočasne mimo prevádzky tunel medzi stanicami [[Heathrow Terminal 4 (stanica metra)|Terminal 4]] a [[Heathrow Terminal 1, 2 & 3 (stanica metra)|Terminal 1, 2 & 3]], opäť ho otvorili [[17. september|17. septembra]] [[2006]].<ref>{{cite web | title=„Tube one step closer for Heathrow Terminal 5“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/3497.html| accessdate =2010-12-13
V roku [[2010]] bola dokončená prestavba vestibulov stanice [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]]<ref>{{cite web | title=„King's Cross St. Pancras“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/projectsandschemes/2333.aspx| accessdate =2010-12-13
[[East London Line]] bola uzavretá v decembri [[2007]]<ref>{{cite web | title=„Line Facts: East London Line“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/tfl/corporate/modesoftransport/tube/linefacts/?line=eastlondon| accessdate =
=== Vozový park ===
Riadok 280:
Pôvodné lokomotívy jazdili na [[parný pohon]] (definitívne stiahnuté z prevádzky roku [[1971]]), prípadne na naftu a elektrický pohon (stiahnuté roku [[1962]]). Podrobnosti o jednotlivých typoch vlakových súprav sa nachádzajú v tabuľke vyššie.
V roku [[2009]] začala postupná výmena vlakových súprav na [[Victoria Line]].<ref>{{cite web | title=„First new Victoria line train begins running in passenger service“ | publisher = Transport for London | url=http://www.tfl.gov.uk/static/corporate/media/newscentre/archive/12292.html| accessdate =
Prevádzka nových vlakov sa však nezaobišla bez problémov: [[26. júl]]a [[2010]] počas rannej špičky bola pozastavená premávka na Victoria Line kvôli pokazenému vlaku v stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]]. Týždeň pred tým, záchranári pomáhali vyslobodiť vyše 3 000 pasažierov z pokazeného vlaku v stanici [[Pimlico (stanica metra)|Pimlico]]. TfL označilo za príčinu problémy so softvérom a priveľmi citlivé dvere.<ref>{{cite web | title=„New Victoria line trains 23 times less reliable than the old ones“ | publisher = The Evening Standard | url=http://www.thisislondon.co.uk/standard/article-23860358-new-victoria-line-trains-23-times-less-reliable-than-the-old-ones.do| accessdate =
Roku [[2010]] sa začalo s výmenou vlakových súprav na [[Metropolitan Line|Metropolitan]]<ref>{{Cite news
|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/london/8317749.stm|title=First air-con Tube train arrives|publisher=BBC News|date=2009-10-21
== Budúcnosť metra ==
Riadok 292:
=== Klimatizácia ===
Počas letných mesiacov môžu teploty v niektorých častiach londýnskeho vystúpiť na veľmi nepríjemné hodnoty. Najmä kvôli veku tunelov, ich konštrukčnému riešeniu a nedostatočnej ventilácii môžu v teploty dosiahnuť až 47 °C. Takéto hodnoty boli namerané počas leta [[2006]].<ref>{{cite web | title=„Baking hot at Baker Street“ | publisher = BBC.co.uk | url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/5191604.stm | accessdate =
Vedenie spoločnosti v letných mesiacoch vyzýva cestujúcich aby si so sebou nosili fľašku s vodou, aby sa v prípade potreby mohli ovlažiť. Nové vlakové súpravy [[vlaková súprava S|S]], ktoré majú byť do prevádzky uvedené v rokoch [[2009]] až [[2015]], by mali byť klimatizované.<ref>{{cite web | title=„Subsurface network (SSL) upgrade“ | publisher = www.alwaystouchout.com | url=http://www.alwaystouchout.com/project/39 | accessdate =
== Cestovanie metrom ==
Riadok 315:
V súlade s trendom sprístupňovania mestskej hromadnej dopravy ľuďom s telesným postihnutím sú nové stanice budované bezbariérovo. Bohužiaľ v minulosti to tak nebolo a preto mnohé zo starších staníc ostávajú naďalej nedostupné pre telesne postihnutých ľudí. Rekonštrukcia starých staníc je však finančne náročná a v mnohých prípadoch aj technicky nemožná, najmä kvôli architektúre starých staníc.
Pri vstupe na väčšinu staníc nachádzajúcich sa na povrchu je nutné prekonať minimálne niekoľko schodov, a drvivá väčšina podzemných staníc vyžaduje cestu schodmi alebo jedným zo 422 [[eskalátor]]ov.<ref name="TfL:Key Facts"/> Ale cesta zo staničných vestibulov neraz obsahuje ďalšie prekážky, ktoré komplikujú prístup na jednotlivé nástupištia. Schodisko smerujúce k východu zo stanice [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]] je také strmé, že jeho zdolanie sa dá prirovnať k výstupu na pätnáste poschodie.<ref>{{cite web | title=„The Big Smoke: London's shortest tube journey“ | publisher = Time Out | url=http://www.timeout.com/london/features/2816.html | accessdate =
Niektoré z eskalátorov v londýnskom metre patria medzi najdlhšie v Európe a všetky sú vyrobené na mieru. Najdlhší eskalátor sa nachádza na stanici [[Angel (stanica metra)|Angel]] a meria {{m|60|m}}, s celkovým prevýšením {{m|27.5|m}}.<ref name="TfL:Key Facts"/> Eskalátory počas jednej hodiny prepravia až 13 000 cestujúcich, pričom sú v prevádzke 20 hodín denne a 364 dní v roku. Konvencia hovorí, že cestujúci musí vždy na eskalátore stáť vpravo.<ref>{{cite web|url=http://solo2.abac.com/themole/tuberules.html#escalator |title=„Underground Etiquette“ |accessdate=
Transport for London v súčasnosti vydáva mapy metra, kde sú vyznačené stanice, na ktoré je bezbariérový prístup. Napriek všetkej snahe je však na niektorých bezbariérových staniciach výškový rozdiel medzi nástupišťom a podlahou vlaku aj {{m|200|m|w}} alebo široká medzera vznikajúca medzi zahnutým nástupišťom a vlakom, čo môže značne skomplikovať osobe s invalidným vozíkom nástup do vlaku. Iba nové stanice, otvorené v roku [[1999]] v rámci predĺženia Jubilee Line, sú plne bezbariérové, možno s výnimkou [[Waterloo (stanica metra)|Waterloo]].
Riadok 330:
== Bezpečnosť ==
Londýnske metro je najstarším podzemným dopravným systémom na svete. Vlaky na jeho prvej trase premávajú už 144 rokov, ďalšie linky v týchto rokoch oslávili storočnicu svojej prevádzky – [[Northern Line]] už v roku [[1990]], [[Piccadilly Line|Piccadilly]] a [[Bakerloo Line]] v roku [[2006]]. Kvôli dlhodobému nedostatočnému financovaniu a napriek snahám o postupnú modernizáciu, mnohé časti systému sú stále technicky zaostalejšie ako v iných krajinách. Jedna zo spoločností sa uchýlila k nákupu náhradných dielcov cez [[aukcia|aukčný]] server [[eBay]], pretože niektoré z nich sa už vyše dvadsať rokov nevyrábali.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/london/4079135.stm |title=„Firm turns to eBay for Tube parts“ |accessdate=
S vekom súvisí aj pomerná nespoľahlivosť siete. Podľa nedávneho výskumu, priemerný cestujúci v roku [[2006]] na Metropolitan Line premárnil v dôsledku meškaní 3 dni, 10 hodín a 25 minút svojho života.<ref>{{cite web |url=http://icharrow.icnetwork.co.uk/harrowobserver/headlines/tm_headline=tube-wastes-three-days-a-year-of-your-life&method=full&objectid=18244569&siteid=53431-name_page.htm |title=„Tube wastes three days a year of your life“ |accessdate= 2007-07-20
V období svojej výstavby mnohé stanice neboli uspôsobené na to, aby zvládli taký nápor cestujúcich akému sú vystavené v súčasnosti. Na mnohých staniciach v čase špičky dochádza k preplneniu. Pracovníci monitorujú v časoch najväčšieho náporu chodby i nástupištia a v prípade potreby obmedzujú prístup ľudí do stanice. Kvôli náporu cestujúcich býva v nedeľu čiastočne uzavretá stanica [[Camden Town (stanica metra)|Camden Town]] a obmedzenia sa zavádzajú i na stanici [[Covent Garden (stanica metra)|Covent Garden]]. Preplnenie býva nebezpečné najmä na staniciach s nástupným ostrovčekom a koľajiskom na oboch stranách. Z tohto dôvodu bola prestavaná stanica [[Angel (stanica metra)|Angel]], v ktorej bolo dobudované nové koľajisko.
Do roku [[1984]] bolo cestujúcim umožnené fajčiť v niektorých častiach metra. Skúšobný zákaz fajčenia bol zavedený v júli [[1984]] a neskôr bol na šesť mesiacov v roku [[1987]] rozšírený na všetky súčasti metra. Po požiari na stanici [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] v novembri [[1987]] bol zákaz trvalo ponechaný v platnosti.<ref>{{cite web | title =„Report of the London Assembly’s investigative committee on smoking in public places“ | publisher =Greater London Authority| date =2002 | url =http://www.london.gov.uk/assembly/reports/health/smoking_report.rtf | format =RTF | accessdate =
Fotografovanie pre osobnú potrebu je dovolené vo všetkých verejných priestoroch londýnskeho metra.<ref name="Photo">{{cite web | title= London Underground: „Do I need permission to film or take photographs on the tube?“ | publisher = Transport for London | url=http://tube-tfl.custhelp.com/cgi-bin/tube_tfl.cfg/php/enduser/std_adp.php?p_sid=GfElV__h&p_lva=&p_faqid=432| accessdate =
Spoločnosť London Underground Ltd., divízia [[Transport for London]], bola kritizovaná pre nedostatočné dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súd jej v januári [[2002]] udelil pokutu 225 tisíc libier a sudca napomenul spoločnosť, že ''„obetúva bezpečnosť <nowiki>[svojich zamestnancov]</nowiki>“'' v snahe udržať premávku vlakov ''„za každú cenu“''. Niektorí zamestnanci utrpeli v dôsledku nedostatočných bezpečnostných opatrení zranenia elektrickým prúdom.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk/england/1752928.stm |title=„Fine over workers' Tube danger“ |accessdate=
=== Najväčšie nešťastia v Londýnskom metre ===
Riadok 349:
[[File:CanadaWater-Jubileeplatforms3.jpg|thumb|left|Bezpečnostné dvere na stanici Canada Water]]
Jedno z najhorších vlakových nešťastí v histórii londýnskeho metra sa stalo [[28. február]]a [[1975]]. Vlak pri vjazde do stanice [[Moorgate (stanica metra)|Moorgate]] začal z neznámych príčin zrýchľovať, pričom narazil do jednej zo stien. Prvé tri vozne boli úplne zdemolované. Pri nešťastí zahynulo 43 cestujúcich vrátane vodiča vlaku. Príčina nešťastia ostáva dodnes neznáma.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/february/28/newsid_2515000/2515033.stm |title=On This Day: „Dozens Killed in Moorgate Tube Crash“ |accessdate=
Vyše tisícky cestujúcich ostalo uväznených v tuneloch metra, kvôli požiaru, ktorý vypukol na stanici [[Oxford Circus (stanica metra)|Oxford Circus]] dňa [[23. november|13. novembra]] [[1984]]. Za hlavnú príčinou požiaru bol označený laxný prístup k protipožiarnym opatreniam. 15 cestujúcich sa priotrávilo dymom, nezahynul nikto.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/november/23/newsid_2547000/2547639.stm |title=On This Day: „London tube fire traps hundreds“ |accessdate= 2007-07-20
V júni [[2005]] sa Londýnske metro stalo terčom [[terorizmus|teroristických]] [[Výbuchy v Londýne 7. júla 2005|útokov]]. Séria bômb explodovala vo vlakoch medzi stanicami [[Aldgate (stanica metra)|Aldgate]] a [[Liverpool Street (stanica metra)|Liverpool Street]], [[Russel Square (stanica metra)|Russel Square]] a stanicou [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] a medzi [[Edgware Road (stanica metra)|Edgware Road]] a [[Paddington (stanica metra)|Paddington]]. Doprava bola na niekoľko hodín odstavená a tisíce ľudí bolo na niekoľko hodín zavretých v metre. Oficiálne údaje hovoria o vyše 52 mŕtvych a 700 zranených.<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/july/7/newsid_4942000/4942238.stm |title=On This Day: „Bomb attacks on London“ |accessdate=
== Ikonografia ==
Riadok 361:
=== Logo ===
Pôvod okrúhleho loga nie je celkom jasný. Prvýkrát sa objavilo v 19. storočí na vozidlách London General Omnibus Company. Koleso priečne preložené obdĺžnikom na sebe nieslo nápis '''GENERAL'''. Na označovanie staníc metra sa začal v roku [[1913]]<ref name="TfL:Milestones">{{cite web|url=http://www.tfl.gov.uk/corporate/modesoftransport/londonunderground/history/1606.aspx |title=Milestones |accessdate=
Na každej zo staníc sa nachádza logo metra, s menom stanice umiestneným v modrom obdĺžniku, pri vchodoch do stanice a taktiež pozdĺž nástupištia, tak aby bolo ľahko viditeľné z prichádzajúcich vlakov. Okrem toho, mnohé zo staníc majú aj iné dekoračné prvky, špecifické pre tú ktorú stanicu. Napríklad, stanica metra [[Baker Street (stanica metra)|Baker Street]] ma kachličky s profilom známeho [[román]]ového [[detektív]]a [[Sherlock Holmes|Sherlocka Holmesa]], zatiaľ čo kachličky na stanici [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St Pancras]] sú usporiadané do tvaru kríža s malou korunkou. Na stanici [[Tottenham Court Road (stanica metra)|Tottenham Court Road]] sú abstraktné [[mozaika|mozaiky]] [[Eduardo Paolozzi|Eduarda Paolozziho]]. Nástupištia [[Northern Line]] na [[Charing Cross (stanica metra)|Charing Cross]] zdobia nástenné maľby [[David Gentleman|Davida Gentlemana]] znázorňujúce stavbu [[Charing Cross]].
Riadok 371:
Pôvodnú [[mapa|mapu]]<ref>[http://web.archive.org/web/20070930201557/www.tfl.gov.uk/beckmap1.jpg mapa londýnskeho metra vo formate JPEG]</ref> z roku [[1931]] navrhol [[Harry Beck]]. Beck postavil svoju značne schématickú mapu na predpoklade, že reálna geografická poloha je pre človeka nachádzajúceho sa pod zemou irelevantná a zameral sa na [[topografia|topografiu]] jednotlivých staníc. Beckova mapa pozostávala zo saníc pospájaných vodorovnými, zvislými čiarami alebo čiarami v uhle 45°.
Vedenie spoločnosti bolo voči novému návrhu mapy pomerne skeptické, keďže šlo iba o Beckovu voľnočasovú aktivitu. Mapa bola predstavená cestujúcej verejnosti vo forme malého letáku a stala sa okamžite populárnou. Počas rokov sa niektoré z prvkov mapy zmenili (napr. značenie prestupov medzi metrom a železničnými stanicami), ale základná Beckova idea sa zachovala dodnes. V roku [[2006]] bola mapa londýnskeho metra zvolená druhou najvýznamnejšou dizajnérskou ikonou Veľkej Británie.<ref>{{cite web|url=http://www.icons.org.uk/theicons/collection/the-tube-map |title=„The Tube Map“ |accessdate=
[[Faksimile]] pôvodnej Beckovej mapy je vystavené na stanici [[Finchley Central (stanica metra)|Finchley Central]], na stanici z ktorej Beck cestoval do práce.
|