Svetlice: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
odstránený prebytočný odsek |
Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 35:
| Poznámky =
}}
'''Svetlice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] ležiaca na severovýchde [[Slovensko|
Svetlice ležia v severovýchodnej časti Nízkych Beskýd, v doline prítoku Výravy, pri štátnej hranici s Poľskom. Nadmorská výška v strede obce je 336 m n. m. a v chotári 310 – 850 m n. m. Členitý povrch chotára tvoria flyšové vrstvy. Je nesúvisle zalesnený prevažne bukom, borovicou a smrekom. Obec mala k 31. 12. [[2015]] celkovo 106 obyvateľov.
== Náboženstvo ==
História je spätá aj s [[Gréckokatolícky chrám|Gréckokatolíckym chrámom]], ktorý bol vystavaný v roku 1768. Zachováva históriu a v nedele a sviatky sa slúži svätá omša. V obci sa nachádza aj Pravoslávny chrám. Jeho výstavba bola financovaná financiami od rodákov, ktorí momentálne žijú v Amerike.
==
Obec je doložená z roku 1557 ako Vylagh, neskôr ako Wilagi (1773), Svetlice (1948); maďarsky Világ, keď mala 18,5 porty.
Obec patrila panstvu Humenné, neskôr Sztárayovcom, od 18. storočia Csákyovcom. V roku 1715 mala obec mlyn a 18 obývaných domácností, v roku 1787 mala 142 domov a 984 obyvateľov, v roku 1828 mala 129 domov a 950 obyvateľov.
V rokoch 1890 – 1910 sa mnohí vysťahovali. Rozsiahle lesy a pasienky patrili Csákyovcom.
Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a pálením uhlia. V roku 1933 bola založená bunka KSČ (Komunistickej strany Československa).
Už od roku 1943 tu pôsobila partizánska skupina Pugačev. Pri prechode frontu v roku 1944 bola polovica obce zničená. Vyznamenaná Pamätnou medailou SNP (Slovenského národného povstania). Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Ostrave, Košiciach, Humennom, Medzilaborciach i Prahe.
<small>Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť</small>
== Referencia ==
{{referencie}}
| |||