Neil Armstrong: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 15:
|Predch_zamestnanie = [[pilot]] [[United States Navy|U.S. Navy]], [[skúšobný pilot]]
|Kozmonaut od = 25. júna 1958 (krátko, [[United States Air Force|USAF]]),<br />apríla 1960 (USAF Dyna-Soar),<br />17. septembra 1962 ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])
|Kozmonaut do =
|Hodnosť =
|Čas vo vesmíre = 8 dní, 14 hodín, 12 minút, 30 sekúnd
Riadok 35:
Narodil sa v meste [[Wapakoneta]] v štáte [[Ohio]]. Jeho rodičmi boli Stephen Koenig Armstrong a Viola Louise Engelová{{#tag:ref|Rodina Armstrongových sa presťahovala zo [[Škótsko|Škótska]] do [[Pensylvánia|Pensylvánie]] na prelome 30. a 40. rokov 18. storočia. Predkovia Violy Engelovej pochádzali z [[Vestfálsko|Vestfálska]].<ref name="hansen 13 15 20 21"/>|group=pozn.}}, mal dvoch mladších súrodencov, June a Deana. Jeho otec bol audítorom pracujúcim pre ohijskú vládu, rodina sa preto často sťahovala.<ref>Hansen, s. 29–30.</ref> Už v detstve sa nadchol pre lietanie. Prvýkrát videl lietadlá ako dvojročný, keď ho otec vzal na letecké preteky. V lietadle sedel prvýkrát v šiestich rokoch pri vyhliadkovom lete vo [[Ford Trimotor|Forde Trimotor]].<ref name="nasa bio"/>
V siedmich rokoch si zarobil prvé peniaze – za sekanie trávy na cintoríne, neskôr si privyrábal pochôdzkami pre miestnu drogériu.<ref name="hansen 37">Hansen, s. 37.</ref> Staval
V roku [[1947]] začal študovať na [[Purdue University|Purdueovej univerzite]], odbor letecké inžinierstvo. Stal sa len druhým členom rodiny, ktorý študoval na vysokej škole. Prijali ho tiež na [[Massachusetts Institute of Technology|Massachusettskú technickú univerzitu]] (MIT), ale jeden jeho známy – absolvent univerzity – ho presvedčil, že pre kvalitné vzdelanie nemusí odchádzať do [[Massachusetts]].<ref>Hansen, s. 55–56.</ref> Na Purdueovej univerzite lietal v tamojšom leteckom klube<ref name="purdue remembers"/> a v druhom ročníku hral v univerzitnom koncertnom súbore na [[barytónový roh]]; k súboru sa hlásil aj po odchode z NASA a poskytol mu nemalý finančný dar.<ref name="purdue band"/> Armstrongovo vzdelanie financovalo [[United States Navy|námorníctvo Spojených štátov amerických]] v rámci tzv. Hollowayovho plánu. Podľa plánu mal za úhradu nákladov štúdia študent medzi druhým a tretím ročníkom školy odslúžiť tri roky v námorníctve.
[[Súbor:F9F-2 Panthers VF-51 over Korea 1951.jpg|thumb|left|Lietadlá F9F-2 Panther nad Kóreou. Neil Armstrong pilotuje stroj vľavo]]
Námorníctvo ho povolalo do služby v [[január]]i [[1949]]. Na základni [[Naval Air Station Pensacola|Pensacola]] absolvoval 18-mesačný letecký výcvik počas ktorého získal kvalifikáciu námorného letca schopného slúžiť na lietadlových lodiach. Dňa 16. augusta 1950, dva týždne po jeho dvadsiatych narodeninách, námorníctvo Armstronga informovalo, že je plne kvalifikovaný námorný letec.<ref>Hansen, s. 68–78.</ref> Pridelený bol na základňu v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]], o dva mesiace neskôr prešiel k 51. stíhacej peruti (VF-51) vyzbrojenej [[prúdový motor|prúdovými]] [[stíhacie lietadlo|stíhačkami]] [[Grumman F9F Panther|F9F Panther]]. S týmto lietadlom po prvýkrát vzlietol 5. januára 1951. V júni 1951 po prvýkrát pristál na lietadlovej lodi [[USS Essex (CV-9)|USS ''Essex'']]. Koncom júna eskadra na palube lietadlovej lode ''Essex'' vyrazila do [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]].<ref>Hansen, s. 79–85.</ref>
[[Súbor:Neil Armstrong 23 May 1952 (cropped).jpg|thumb|right|170px|Podporučík Neil Armstrong v roku 1952]]
Na prvý bojový let v Kórei vzlietol [[29. august]]a [[1951]]; sprevádzal prieskumné lietadlo pri fotografovaní [[Kimčchek|Sŏngdžinu]].<ref>Hansen, s. 90.</ref> O päť dní neskôr, 3. septembra, pri bombardovaní skladov západne od [[Wonsan]]u v nízkej výške jeho lietadlo zasiahla paľba severokórejskej protilietadlovej obrany. Keď sa snažil získať kontrolu nad strojom, vrazil krídlom do asi 6-metrovej tyče, ktorá na krídle prerazila asi metrovú trhlinu.<ref>Hansen, s. 92–93.</ref> Aj napriek tomu sa dokázal vrátiť nad vlastné územie a katapultovať.<ref>Hansen, s. 95.</ref>
Řádek 49 ⟶ 52:
=== Skúšobný pilot ===
[[Súbor:Neil
Po dokončení univerzity sa rozhodol stať civilným [[skúšobný pilot|skúšobným pilotom]] [[National Advisory Committee for Aeronautics|Národného poradného výboru pre letectvo]] (NACA, predchodca [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]): zažiadal si o zamestnanie v ''High-Speed Flight Station'' (dnes [[Armstrongovo letecké výskumné stredisko]]) na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej leteckej základni]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Nebolo tu voľné miesto, preto prijal miesto v inom stredisku NACA, [[Glennovo výskumné stredisko|Lewisovom laboratóriu leteckého pohonu]] v [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]], kde pracoval od [[marec|marca]] [[1955]].<ref>Hansen, s. 119–120.</ref> V júli 1955 prešiel na Edwardsovu základňu.<ref>Hansen, s. 122.</ref>
Řádek 55 ⟶ 58:
Na Edwardsovej základni spočiatku pilotoval sprievodné lietadla, ktoré sledovali experimentálne lietadlá. Lietal aj na upravených bombardéroch, pri jednom z týchto letov sa stala jeho prvá letecká nehoda. Dňa 22. marca 1956 mala posádka [[Boeing B-29 Superfortress|Boeingu B-29 Superfortress]], s Armstrongom ako druhým pilotom, vypustiť podvesené experimentálne prúdové lietadlo [[Douglas D-558-2 Skyrocket]].<ref>Hansen, s. 134.</ref><ref name="creech"/> Potom, čo vystúpili do výšky 9,1 km, motor č. 4 Boeingu zlyhal. Pristáť s podveseným Skyrocketom nemohli a nemali dostatočnú rýchlosť (338 km/h) na jeho vypustenie. Kapitán Boeingu, Stan Butchart, preto stočil lietadlo do klesania. Keď získali rýchlosť, vypustili Skyrocket. V tej chvíli sa vrtuľa štvrtého motora rozpadla a jej úlomky poškodili motor č. 3 a trochu aj č. 2. Butchart a Armstrong museli vypnúť poškodený motor č. 3 a aj kvôli vyrovnaniu momentu motora č. 1. Iba s jedným motorom v chode potom pomaly krúživým letom znížili výšku a bezpečne pristáli.<ref>Hansen, s. 134–136.</ref>
Prvého letu v raketovom lietadle sa Armstrong dočkal [[15. august]]a [[1957]], kedy v [[Bell X-1|Bell X-1B]] vyletel do výšky 18,3 km. Pri pristátí odlomil predné koleso podvozku, čo bola nehoda, ktorá sa u X-1 už skôr stala asi dvanásťkrát. Jej príčinou bola chyba konštrukcie lietadla
Od októbra roku 1958 sa zúčastnil testovania raketového lietadla [[North American X-15]].<ref name="ivanov"/> Od novembra 1960 do júla 1962 uskutočnil s lietadlami X-15 celkovo sedem letov,<ref name="curry"/> na stroji X-15-3 dosiahol výšku 63,2 km<ref name="curry"/><ref>Hansen, s. 178.</ref> a na stroji X-15-1 dosiahol rýchlosť [[Machovo číslo|Mach]] 5,74 (t. j. 6 615 km/h).<ref name="hansen 210">Hansen, s. 210.</ref>
Armstrong bol zapletený do niekoľkých incidentov, ktoré sa na Edwardsovej základni dostali do tamojšieho folklóru a spomienok pilotov.<ref>Hansen, s. 178–192.</ref> Prvý nastal počas jeho šiesteho letu s X-15 dňa 20. apríla 1962, pri ktorom testoval automatický kontrolný systém lietadla,<ref name="hansen 178 184"/> ktorý pomáhal vyvíjať.<ref name="curry"/> Stúpal do výšky viac ako 63 km (najvyššia, akú dosiahol pred kozmickými letmi), ale počas zostupu predok lietadla zdvihol príliš a X-15 sa odrazil od atmosféry späť do 43 km. Nad domovským letiskom preletel trojnásobkom rýchlosti zvuku vo výške 30 km, a dostal sa 64 km južne od Edwards (legendy základne hovoria, že doletel až ku štadiónu [[Rose Bowl (štadión)|Rose Bowl]] v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]]). Po dostatočnom zostupe sa vrátil na Edwards, kde len tak-tak dokázal pristáť bez nárazu do [[juka krátkolistá|júk]] na južnom konci dráhy. Bol to najdlhší let X-15 ako z hľadiska času, tak vzdialenosti.<ref name="hansen 178 184">Hansen, s. 178–184.</ref>
[[Súbor:Pilot Neil Armstrong and X-15 -1 - GPN-2000-000121.jpg|thumb|left|Neil Armstrong pred experimentálnym lietadlom [[North American X-15|X-15]] na Edwardsovej leteckej základni, 1. január 1960]]▼
▲[[Súbor:Pilot Neil Armstrong and X-15 -1 - GPN-2000-000121.jpg|thumb|
Neskôr bol Armstrong účastníkom iného incidentu, pri jednej príležitosti, kedy letel s [[Chuck Yeager|Chuckom Yeagerom]]. Mali s [[Lockheed T-33|Lockheedom T-33]] zhodnotiť vhodnosť vyschnutého jazera ''Smith Ranch Dry Lake'' ako miesta pre núdzové pristátie v programe X-15. Vo svojej autobiografii Yeager napísal, že vedel, že jazero bolo po nedávnych dažďoch nevhodné pre pristátie, ale Armstrong trval na lete v každom prípade. Pri pokuse o letmé pristátie sa im kolesá zaborili do bahna a museli čakať na záchranu. Podľa Armstrongovej verzie udalostí sa Yeager nikdy nepokúšal vyhovoriť mu let a úspešne pristáli na východnej strane jazera. Potom Yeager povedal, aby to skúsili znovu, tentoraz trochu pomalšie. Pri druhom pristátí sa prilepili k povrchu a Yeager podľa Armstronga reagoval záchvatom smiechu<ref>Hansen, s. 184–189.</ref>▼
▲Neskôr bol Armstrong účastníkom iného incidentu, pri jednej príležitosti, kedy letel s [[Chuck Yeager|Chuckom Yeagerom]]. Mali s [[Lockheed T-33|Lockheedom T-33]] zhodnotiť vhodnosť vyschnutého jazera ''Smith Ranch Dry Lake'' ako miesta pre núdzové pristátie v programe X-15. Vo svojej autobiografii Yeager napísal, že vedel, že jazero bolo po nedávnych dažďoch nevhodné pre pristátie, ale Armstrong trval na lete v každom prípade. Pri pokuse o letmé pristátie sa im kolesá zaborili do bahna a museli čakať na záchranu. Podľa Armstrongovej verzie udalostí sa Yeager nikdy nepokúšal vyhovoriť mu let a úspešne pristáli na východnej strane jazera. Potom Yeager povedal, aby to skúsili znovu, tentoraz trochu pomalšie. Pri druhom pristátí sa prilepili k povrchu a Yeager podľa Armstronga reagoval záchvatom smiechu.<ref>Hansen, s. 184–189.</ref>
Veľa skúšobných pilotov na Edwardsovej základni chválilo Armstrongove inžinierske zručnosti. Milt Thompson povedal, že bol „technicky najschopnejší z prvých pilotov X-15“. William Harvey Dana o Armstrongovi vyhlásil, že „jeho myseľ vstrebávala informácie ako huba“. Vojenskí piloti mali tendenciu mať iný názor, najmä ak, ako Yeager a William John Knight, nemali inžinierske diplomy. Knight sa nechal počuť, že piloti-inžinieri sa častejšie dostávali do problémov, pretože pri svojom mechanickom prístupe nemali prirodzený cit pre lietanie.<ref>Hansen, s. 138–139.</ref>
Dňa 21. mája 1962 sa Armstrong stal účastníkom nehody, ktorá vošla do folklóru Edwardsovej základne ako „Nelliská aféra“.<ref name="Hansen, p. 189-192"/> Mal v [[Lockheed F-104 Starfighter|Lockheede F-104 Starfighter]] obhliadnuť ďalšiu plochu pre núdzové pristátie, ''Delamar Dry Lake'' v južnej Nevade. Armstrong pri pristávaní podcenil svoju výšku a neuvedomil si, že nemá úplne vysunutý podvozok. Pri dosadnutí sa podvozok začal zaťahovať späť. Podarilo sa mu prerušiť pristátie a vzlietnuť, ale s poškodeným podvozkom a nefunkčnou vysielačkou. Pristál na blízkej [[Nellis Air Force Base|Nellisovej leteckej základni]], pričom sa ešte poškodil o dráhu.<ref name="Hansen, p. 189-192">Hansen, s. 189–192.</ref>
Ako skúšobný pilot sa Armstrong zúčastnil testov lietadiel [[North American F-100 Super Sabre|F-100A Super Sabre]] a [[North American F-100 Super Sabre|F-100C Super Sabre]], [[McDonnell F-101 Voodoo|F-101 Voodoo]] a [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104A Starfighter]]. Lietal aj na [[Republic F-105 Thunderchief|F-105 Thunderchief]], [[Convair F-106 Delta Dart|F-106 Delta Dart]], [[Boeing B-47 Stratojet|B-47 Stratojet]], [[Boeing KC-135 Stratotanker|KC-135 Stratotanker]], experimentálnych [[Bell X-1|X-1B]] a [[Bell X-5|X-5]].<ref name="curry"/>
Vo voľných chvíľach sa venoval bezmotorovému lietaniu. Koncom 50. rokov tiež viedol oddiel skautov pri miestnej [[metodizmus|metodistickej]] obci, sám sa však označoval za [[deizmus|deistu]].<ref>Hansen, s. 33.</ref>
Řádek 77 ⟶ 81:
==== Vojenské programy, príchod do NASA ====
[[Súbor:X-20 Dyna Soar prototype.jpg|thumb|Prototyp raketoplánu Boeing X-20 Dyna-Soar]]
V [[jún]]i [[1958]] bol vybraný medzi desať budúcich astronautov programu [[United States Air Force|letectva Spojených štátov amerických]], ''[[Man In Space Soonest]]'' (''Človek vo vesmíre čo najskôr''), ktorého cieľom bol skorý – v roku 1960 – pilotovaný [[kozmický let]] v malej jednomiestnej [[kozmická loď|kozmickej lodi]]. V júli 1958 ale bol [[National Advisory Committee for Aeronautics|Národný poradný výbor pre letectvo]] (NACA) reorganizovaný v [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a vesmír]] (NASA), ktorému prezident uložil zodpovednosť za prvé pilotované kozmické lety. Vojenské letectvo preto v auguste 1958 svoj program ''Man In Space Soonest'' zrušilo.<ref name="ivanov miss"/>
Řádek 83 ⟶ 88:
Za perspektívnejší však považoval kozmický program [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], preto sa v lete [[1962]] prihlásil do jej oddielu astronautov.<ref name="ivanov"/> Neskôr spomínal, že rozhodovanie nebolo jednoduché. V programe X-15 mal reálnu šancu stať sa hlavným pilotom a X-20 sa z „papierovej“ lode mohlo stať skutočnou. U kozmických letov bolo zase podľa Armstronga menšie riziko, v kozmonautike bolo viac bezpečnostných opatrení, záloh a analýz, kdežto skúšobní piloti lietali na hraniciach možností svojich strojov.<ref name="creech"/>
So žiadosťou sa oneskoril týždeň po poslednom termíne, ale mal šťastie – priateľ, s ktorým predtým spolupracoval na Edwardsovej základni, presunul v nestráženom okamihu jeho prihlášku na správnu kôpku.<ref>Hansen, 195.</ref> Úspešne prešiel lekárskymi testami, ktoré neskôr opísal ako ťažké a občas zdanlivo zbytočné,<ref>Hansen, 195–204.</ref> a stal sa jedným z deviatich astronautov druhého výberu NASA (tlačou nazvaných „Nová deviatka“, prvá – sedemčlenná – skupina bola vybraná v roku 1959). Oficiálne sa stali členmi oddielu NASA dňa [[17. september|17. septembra]] [[1962]].<ref name="ivanov 02nasa"/> Spoločne s [[Elliott McKay See|Elliottom See]], tiež bývalým námornom letcom,<ref name="nasa bio see"/>
V osobnom živote postihla Armstronga v roku 1962 ťažká strata. S Janet mal tri deti – Erica (1957), Karen (1959) a Marka (1963).<ref>Hansen, s. 128.</ref> V júni 1961 lekári u Karen diagnostikovali [[zhubný nádor|nádor]] v strednej časti [[mozgový kmeň|mozgového kmeňa]]. Liečba neuspela a v januári 1962 Karen zomrela.<ref>Hansen, s. 161–164.</ref>
Řádek 89 ⟶ 94:
==== Gemini ====
[[Súbor:GEMINI-TITAN-8 - PRELAUNCH ACTIVITY.jpg|thumb|left|Neil Armstrong sa pripravuje na štart misie [[Gemini 8]], 16. marec 1966]]
Vo [[február]]i [[1965]] NASA oznámila jeho vymenovanie [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Veliaci pilot|veliacim pilotom]] (t. j. veliteľom lode) záložnej posádky misie [[Gemini 5]]. Jeho kolegom v posádke bol [[Elliott McKay See|Elliott See]]. Let Gemini 5 úspešne prebehol v auguste 1965.<ref name="chlynin gemini"/>
Řádek 104 ⟶ 110:
==== Apollo ====
V [[program Apollo|programe Apollo]] bol v [[november|novembri]] [[1967]] vymenovaný za veliteľa záložnej posádky [[Apollo 9|Apolla 9]]. Po zmene obsahu letov Apolla 8 a 9 kvôli problémom s výrobou lunárnych modulov prešiel v novembri 1968 na miesto veliteľa zálohy pre [[Apollo 8]].<ref name="chlynin apollo"/>
[[Súbor:Apollo 11 LLRV 1.jpg|thumb|right|Neil Armstrong klesá na padáku po katapultáži z trenažéru LLRV 1, 6. máj 1968]]
Podľa vtedajšieho systému nasadzovania posádok mala záloha Apolla 8 letieť v [[Apollo 11|Apolle 11]], ktorého úlohou bolo pristátie na [[Mesiac]]i. Oficiálne bola posádka Apolla 11 potvrdená v [[december|decembri]] [[1968]].<ref name="nelson"/> Armstrong zostal veliteľom, jeho kolegami boli pilot veliteľského modulu [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]], v [[január]]i [[1969]] nahradený [[Michael Collins (astronaut)|Michaelom Collinsom]], a pilot lunárneho modulu [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]].
Novinári aj niektorí pracovníci NASA spočiatku predpokladali, že prvým človekom na Mesiaci bude Aldrin. Usudzovali tak na základe analógie s loďami Gemini, kde výstupy do otvoreného vesmíru vykonával pilot.<ref name="sherrod 160"/> V [[marec|marci]] [[1969]] sa však vedúci pracovníci NASA [[Deke Slayton]], George Low, Robert Rowe Gilruth a Christopher Columbus Kraft dohodli, že práve Armstrong bude prvým človekom, ktorý vstúpi na povrch Mesiaca, okrem iného ho vybrali aj kvôli jeho skromnosti.<ref name="hamsen 371 373">Hansen, s. 371–373.</ref> Na [[tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] 14. apríla 1969 zdôvodnili Armstrongovo prvenstvo konštrukciou [[Lunárny modul|lunárneho modulu]] – vonkajší prielez sa otváral dovnútra a doprava, pre vpravo stojaceho pilota by preto v tesnom module bolo ťažké vyliezť pred veliteľom. Slayton k tomu dodal, že podľa neho by veliteľ mal byť prvý aj z protokolárnych dôvodov.<ref name="sherrod 160"/> Avšak v čase, keď sa štvorica rozhodla, si neuvedomovala dôsledky umiestnenia prielezu.{{#tag:ref|Marcová schôdzka a rozhodnutie, ktoré na nej padlo, zostali neznáme až do vydania Kraftových pamätí v roku 2001.|group=pozn.}}
Pri trénovaní pristátia na Mesiaci s letovým trenažérom [[Lunar Landing Research Vehicle|LLRV]] (''Lunar Landing Research Vehicle'') došlo [[6. máj]]a [[1968]] k zlyhaniu tohto trenažéru a len pohotová katapultáž zachránila Armstrongovi život. Napriek stálemu nebezpečenstvu Armstrong trval na výcviku s LLRV s tým, že pre úspešné pristátie na Mesiaci je nevyhnutný.<ref>Hansen, s. 334.</ref>
[[Súbor:Apollo 11 launch.jpg|thumb|Viditeľná nárazová vlna vytvorená raketou [[Saturn V]] s kozmickou loďou Apollo 11, 1 minúta a 20 sekúnd po štarte (výška 12,5 km, rýchlosť 1 600 km/h), 16. júl 1969]]
Řádek 116 ⟶ 124:
Loď Apollo bola v porovnaní s malou Gemini relatívne priestranná. Snáď práve možnosť pohybu po lodi bola dôvodom, prečo nikto z posádky netrpel nevoľnosťami. Armstrong bol obzvlášť spokojný, pretože v detskom veku bol náchylný na [[kinetóza|kinetózu]] a trpel nevoľnosťami, ak dlhšiu dobu cvičil [[letecká akrobacia|leteckú akrobaciu]].<ref>Hansen, s. 411–412.</ref>
[[Súbor:Apollo 11 Landing - first steps on the moon.ogv|left|thumb|Neil Armstrong opisuje mesačný povrch predtým, ako naň vkročí a prednesie pamätnú vetu: „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“]]
Let k Mesiacu trval tri dni. Vo voľných chvíľach astronauti odpočívali pri hudbe, Neil Armstrong si za týmto účelom vyžiadal dve skladby – [[Symfónia č. 9 (Dvořák)|Novosvetskú symfóniu]] [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]], ktorú si obľúbil už keď hral v univerzitnom koncertnom súbore, a album ''Music out of the Moon'' Samuela Hoffmana.<ref name="hansen 423">Hansen, s. 423.</ref> Asi v polovici cesty prišiel čas na korekciu dráhy. Dňa [[19. júl]]a po 17:21 UTC nad [[odvrátená strana Mesiaca|odvrátenou stranou Mesiaca]] Apollo prešlo na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Na druhý deň, [[20. júl]]a o 17:47 UTC, sa Armstrong a Aldrin v lunárnom module odpojili od veliteľského modulu, v ktorom zostal Collins. O 19:05 ich motor lunárneho modulu (DPS) naviedol na zostupovú dráhu s najnižším bodom vo výške 13 km nad mesačným povrchom. O 20:05 zapálili DPS druhýkrát a začali vlastný zostup.<ref name="vítek tabulka"/>
Pri zostupe astronautov znepokojilo červené svetlo poplachu, ale operátor v Houstone im odporučil výstrahu ignorovať (išlo o preťaženie počítača spôsobené zapnutým stretávacím radarom, pri pristátí nepotrebným). V záverečnej fáze pristátia riadil ručne Armstrong. Bol nútený vyhýbať sa kamenistému terénu, preto o 20:17:39 UTC pristál s menej ako 30-sekundovou zásobou paliva.<ref name="vítek popis"/>
O šesť a pol hodiny neskôr, [[21. júl]]a [[1969]] o
{{citát|Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.|Neil Armstrong}}
[[Súbor:As11-40-5886.jpg|thumb|right|Armstrong ukladá vzorky]]
V priamom prenose Armstrongov zostup po rebríku a prvé kroky na Mesiaci videlo a počulo približne 600 miliónov ľudí, pätina ľudstva.<ref name="sarkissian"/> Za ním vystúpil [[Buzz Aldrin]], spoločne potom vztýčili americkú vlajku a plnili pripravený program. Fotografovali, zbierali vzorky hornín (celkovo ich priviezli na Zem 21,55 [[kilogram|kg]]<ref name="vítek vzorky"/>) a rozmiestnili prístroje sady [[Apollo Lunar Surface Experiment Package|EASEP]] – kútový odrážač a seizmograf.<ref name="vítek popis"/> Fotografovanie mal za úlohu Armstrong, preto je len na niekoľkých snímkach urobených Aldrinom, ktorému fotoaparát na chvíľu požičal.<ref name="jones"/> O 4:57:08 UTC Aldrin a o 05:09:33 UTC aj Armstrong sa vrátili do modulu. Od 8 do 15 hodín odpočívali. Armstrong v nepohodlnej pozícii nemohol zaspať a vrtel sa. Seizmograf bol taký citlivý, že zachytil jeho pohyby.<ref name="lind"/> Potom už bol na programe návrat k veliteľskému modulu ''Columbia'' ku Collinsovi. Z Mesiaca odštartovali o 17:54 UTC, oba moduly sa spojili o 21:35 UTC.<ref name="vítek tabulka"/> Nasledujúci deň, [[22. júl]]a 1969, sa vydali na spiatočnú cestu k Zemi. Všetci traja astronauti v poriadku pristáli v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] [[24. júl]]a 1969<ref name="vítek popis"/> a okamžite si vyslúžili celosvetové uznanie. Museli však najprv tri týždne prežiť v karanténe kvôli ochrane proti zavlečeniu [[mimozemský život|mimozemských organizmov]].<ref name="national air space museum"/>
Řádek 140 ⟶ 150:
Na prelome mája a júna 1970 Armstrong ako člen delegácie NASA navštívil 13. výročnú konferenciu [[Committee on Space Research|Komisie pre výskum vesmíru]] (COSPAR) v [[Petrohrad|Leningrade]] v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Na konferencii ho privítali búrlivými ováciami. Mal na nej prednášku o svojom lete.<ref name="science"/> Počas konferencie bolo rozhodnuté o predĺžení návštevy.<ref>Science and Technology Division, s. 195.</ref> Zastavil sa v [[Novosibirsk]]u,<ref>Science and Technology Division, s. 1á5.</ref> potom ho v [[Moskva|Moskve]] prijal sovietsky predseda vlády [[Alexej Nikolajevič Kosygin|Alexej Kosygin]]<ref>Science and Technology Division, s. 190.</ref> a vystúpil aj v [[Ruská akadémia vied|Akadémii vied]].<ref>Science and Technology Division, s. 192.</ref>
Krátko po návrate z Mesiaca Armstrong ohlásil, že neplánuje ďalší kozmický let.<ref name="riley"/> Z oddielu astronautov NASA odišiel v [[
Kontakt s NASA nestratil ani po rokoch, ešte v roku [[1986]] bol vymenovaný za podpredsedu prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovala [[STS-51-L|nehodu]] raketoplánu [[Challenger (raketoplán)|''Challenger'']].<ref>Hansen, s. 610–616.</ref>
Řádek 151 ⟶ 161:
Mal možnosť stať sa politikom, po skončení kariéry v NASA ho oslovili zástupcovia oboch hlavných politických strán Spojených štátov – [[Demokratická strana (USA)|demokratickej]] aj [[Republikánska strana (USA)|republikánskej]]. Na rozdiel od svojich kolegov a neskorších senátorov [[John Glenn|Johna Glenna]] a [[Harrison Hagan Schmitt|Harrisona Schmitta]] všetky ponuky odmietol. Osobne sa vyjadroval v prospech práv štátov a proti úlohe Spojených štátov ako „svetového policajta“.<ref>Hansen, s. 600–601.</ref>
Po odchode z univerzity žil v meste [[Lebanon (Ohio)|Lebanon]] v Ohiu. Bol tvárou reklamných kampaní niekoľkých spoločností, predovšetkým [[Chrysler]], s ktorou spolupracoval od januára 1979, ešte pred odchodom z univerzity.{{#tag:ref|Z univerzity odišiel v auguste 1979, za rok 1979 tvoril jeho univerzitný plat (18
[[Súbor:Neil Armstrong public memorial service (201209130012HQ).jpg|thumb|Rozlúčka s Neilom Armstrongom v [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Washington)|Katedrále svätého Petra a Pavla]] vo Washingtone]]
V roku 1994 sa Armstrong po 38 rokoch manželstva rozviedol.<ref name="schorn"/> V tom istom roku si vzal Carol Held Knightovú,<ref>Hansen, s. 644.</ref> ktorú spoznal o dva roky skôr.<ref name="dixon 10"/> Žili v cincinnatskom predmestí Indian Hill.<ref name="wilford"/>
V posledných rokoch žil v ústraní, prakticky nedával interview médiám a verejné dianie komentoval len zriedka. Posledným významným vystúpením bola v roku
O niekoľko mesiacov neskôr, 7. augusta, podstúpil operáciu [[srdce (orgán)|srdca]], pri ktorej dostal [[bypass]].<ref name="sutton"/> Problémy so srdcom mal dlhšiu dobu, už vo februári 1991, rok po smrti otca a deväť mesiacov po úmrtí matky, dostal slabý srdcový záchvat.<ref>Hansen, s. 639–640.</ref> Po operácii sa mu najprv darilo dobre, ale neskôr sa jeho stav zhoršil a [[25. august]]a [[2012]] v [[Cincinnati]] v [[Ohio|Ohiu]] zomrel.<ref name="lidovky"/> Rozlúčka s Armstrongom za účasti rodiny, priateľov a kolegov sa uskutočnila 13. septembra v zaplnenej [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Washington)|Katedrále svätého Petra a Pavla]] vo [[Washington D.C.|Washingtone]].<ref name="terrett"/> O deň neskôr, 14. septembra, boli Armstrongove spopolnené pozostatky rozptýlené do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] počas pohrebnej ceremónie na palube raketového krížnika [[USS Philippine Sea (CG-58)|USS ''Philippine Sea'']].<ref name="dunbar"/>
Řádek 171 ⟶ 181:
[[Purdue University|Purdueova univerzita]] sa v roku 2004 rozhodla pomenovať po ňom novo stavanú budovu, ''Neil Armstrong Hall of Engineering'', slávnostne otvorenú v roku 2007 za účasti pätnástich ďalších astronautov – absolventov univerzity.<ref name="venere"/> V jeho rodnom meste [[Wapakoneta]] bolo v roku 1972 otvorené [[Armstrong Air and Space Museum|Múzeum letectva a vesmíru Neila Armstronga]] (Armstrong Air and Space Museum) dokumentujúce ohijský a najmä Armstrongov príspevok k letectvu a kozmonautike.<ref name="museum"/> Tiež letisko v [[New Knoxville (Ohio)|New Knoxville]], kde sa naučil lietať, nesie jeho meno.<ref name="knight"/>
V septembri 2012 [[United States Navy|námorníctvo Spojených štátov]] oznámilo, že prvá loď novej triedy výskumných lodí ponesie meno ''RV Neil Armstrong (AGOR-27)''.<ref name="navy"/> Výrobca ju odovzdal námorníctvu v auguste 2015.<ref name="naval-technology.com"/> Je určená na komplexný vedecký výskum morí vrátane mapovania najhlbších častí oceánskeho dna
== Zaujímavosti ==
| |||