Boj o investitúru: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
úprava |
||
Riadok 3:
'''Boj o investitúru''' bol mocenský [[konflikt]] medzi [[pápež]]mi a [[Rímskonemecká ríša|rímsko-nemeckými cisármi]] v rokoch [[1075]]–[[1122]], keď došlo k vzostupu moci a autority pápeža aj v dôsledku [[clunyjské hnutie|clunyjského hnutia]].
Nemecký cisár Oto I. odovzdal duchovným kniežatám kráľvskú súdnu právomoc, vyberanie daní a poskytol im územie, takže boli imúnni pred zásahmi štátnych úradníkov. Oto I. si zaistil vplyv na cirkev tým, že vymenoval biskupov a opátov, prijímal ich lénne služby odovzdaním biskupskej palice, neskoršie prsteňa.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Budaj|meno=Marek|titul=Dejiny sveta od A po Z|vydanie=|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-07-02138-9|strany=40}}</ref>
Cisári [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] a [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrich V.]] sa snažili udržať si právo investitúry (vymenovať biskupov a dohľad nad voľbou pápeža). Pápež [[Gregor VII.]] [[1075]] vyhlásil primát duchovnej moci nad svetskou a postavil sa za nezávislú (kanonickú) voľbu biskupov. Spor bol dočasne prerušený zmierením v [[hrad Canossa|Canosse]] ([[1077]]). Cisárske vojská síce v roku [[1084]] obsadili [[Taliansko]] a [[Rím]], ale v roku [[1122]] bol Henrich V. nútený uzavrieť s pápežskou kúriou kompromis - tzv. [[Wormský konkordát]].▼
▲V tejto praxi pokračovali aj ďalší panovníci, čo nakoniec vyústilo do sporu. Cisári [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrich IV.]] a [[Henrich V. (Svätá rímska ríša)|Henrich V.]] sa snažili udržať si právo investitúry (vymenovať biskupov a dohľad nad voľbou pápeža).
== Externé odkazy ==
|