Staroslovienčina: Rozdiel medzi revíziami

 

== Názov ==

 

Od [[18. storočie|18. storočia]] sa používa označenie ''cirkevná slovančina'' (čiže stará aj nová), neskôr ''cirkevnoslovančina'', potom vznikol názov ''stará slovančina'' až napokon roku [[1837]] Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]] prvýkrát použil - z dnešného pohľadu v každom ohľade nesprávny - termín ''nárečj starobulharské'' (staro[[bulharčina]]), ktorý sa v Bulharsku (z vlasteneckých dôvodov) používa dodnes. S tým však nesúhlasil ďalší smer výskumu, ktorý tento jazyk označil za ''staroslovinčinu'', teda pôvodnú verziu [[Slovinčina|slovinčiny]]. Neskôr bolo aj toto odmietnuté a presadil sa neutrálny názov ''cirkevná slovančina''. V Česku je však viac rozšírený názov ''staroslověnština'', na Slovensku prv z toho odvodené „staroslovienčina“, dnes niekedy aj „slovienčina“, hoci správny názov je jedine (staro)slovänčina či (staro)slovenčina, pretože pomocný transliteračný znak ě neznamená -ie- ale -ä- alebo -e-. Názov ''staroslověnština'' bol špeciálne vytvorený v Prahe preto, aby sa v češtine nepoužíval jedine správny fonetický názov ''staroslovenština'' (staroslovenčina).