|
<noinclude>{{Redaktor:TomášPolonec/pieskoviská}}</noinclude>
= Basilique du Sacré-Cœur =
= Akvinas Juraj Gabura =
{{Infobox Duchovný Kostol
| Názov kostola = Basilique du Sacré-Cœur
|typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež -->
| Druh kostola = bazilika minor
|typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... -->
|zvolené Celé meno = Akvinas M. Juraj Gabura
|zvolené menoIné meno1 originálne = Sacré-Cœur
|meno Iné meno2 = Juraj Gabura
|meno originálneObrázok = Le sacre = coeur.jpg
|meno v inom jazyku Popis obrázka =
| Patrocínium = [[Najsvätejšie Srdce Ježišovo]]
|kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... -->
| Patrocínium poznámka =
|rodné meno =
| Predchádzajúci názov =
|aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti -->
|portrét Štát typ = <!-- meno obrázku na commons -->
|popis portrétu Štát = Francúzsko
| Spolkový štát typ = Región
|podpis = <!-- meno obrázku na commons -->
|štát pôsobenia Spolkový štát = [[ČeskoÎle-Slovensko]]<brde-France />[[Slovensko(región)|Île-de-France]]
| Kraj typ = Department
|dátum narodenia = {{dnv|1915|01|17}} <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby -->
| Kraj = Paríž
|miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]] (dnes [[Dolný Kubín]]), [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
| Okres typ = Obvod
|dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
|miesto úmrtiaOkres = [[18. obvod = (Paríž)|Butte-Montmartre]]
|dátum pohrebu Mesto typ =
|miesto pohrebu Mesto =
|1. funkcia Obec =
|1. funkciaMestská -časť obdobietyp = Mestská = štvrť
|1. funkciaMestská - predchodcačasť = [[Quartier de Clignancourt|Clignancourt]]
| Historický región typ =
|1. funkcia - nástupca =
|2. funkcia Historický región =
|2. funkcia - obdobie Je súčasťou =
|2. funkciaAdresa - predchodca =
|2. funkcia - nástupca Zemepisná šírka = 48.886694
|funkcie Zemepisná dĺžka = 2.343
|cirkev Náboženstvo typ = rkc
|rítus Náboženstvo = kresťanstvo
| Cirkev typ =
|rehoľa Cirkev = [[Latinská = opcirkev|rímskokatolícka]]
|vstup do rehole dátum Provincia typ = {{dv|1933|09|28|1915|01|17}}
|večné sľuby dátum Provincia = [[1937Parížska provincia]]
| Diecéza typ =
| Diecéza = [[Parížska arcidiecéza]]
|diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
|diakonát miesto Dekanát typ =
|diakonát svätiteľ Dekanát =
|diakonát svätiteľFarnosť typ funkcia =
| Farnosť =
| Dĺžka = 35
|kňazské svätenie dátum = {{dv|1939|07|05|1915|01|17}} <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
|kňazské svätenieŠírka miesto = [[Olomouc]]85
|kňazské svätenieVýška svätiteľ = [[Leopold Prečan]] = 83
| Dĺžka hlavnej lode =
|kňazský svätiteľ funkcia = arcibiskup olomoucký
| Dĺžka svätyne =
|ordinácia dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
|ordinácia miesto Dĺžka3 typ =
|inkardinácia Dĺžka3 =
| Šírka hlavnej lode =
|blahorečenie dátum Šírka svätyne =
|blahorečil Šírka v transepte =
|blahorečenie miesto Šírka4 typ =
|kanonizovaný dátumŠírka4 =
|kanonizoval Výška hlavnej lode =
|kanonizovaný miesto Výška svätyne =
| Výška najvyššej veže =
|dátum sviatku =
|svätec Výška v cirkvách kupole =
|patrón Výška v kupole typ =
|atribúty Počet lodí =
|portál1 Počet veží = 1
|portál2 Počet kupol typ =
|portál3 Počet kupol = 5
| Počet4 typ =
| Počet4 =
| Kapacita =
| Kapacita jednotka =
| Plocha typ =
| Plocha =
| Plocha1 typ =
| Plocha1 =
| Architekt = [[Paul Abadie]]
| Architekt poznámka =
| Architekt1 =
| Architekt1 poznámka =
| Sloh = [[Románske umenie|románsko]]-[[Byzantská architektúra|byzantský]]
| Sloh1 =
| Materiál = travertín
| Materiál1 =
| Výstavba = 1875
| Dokončenie = 1914
| Rekonštrukcia =
| Rekonštrukcia typ =
| Objavenie =
| Objavenie typ =
| Dátum posvätenia = [[16. október]] [[1919]]
| Svätiteľ = [[Antonio Vico]]
| Dátum zániku =
| Dátum odsvätenia =
| Správa =
| Vlastník =
| Náklady na výstavbu = 7 mil. [[Francúzsky frank|F]]
| Umiestnenie oltára =
| Autor oltára =
| Mapa1 popis =
| Mapa1 =
| Mapa1 lokátor =
| Web =
| Commons =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania =
}}
'''Basilique du Sacré-Cœur''' (v preklade '''Bazilika najsvätejšieho Ježišovho Srdca''') alebo skrátene '''Sacré-Cœur''' je [[paríž]]sky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol a [[bazilika|bazilika minor]] zasvätená [[Najsvätejšie Srdce Ježišovo|najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu]] v [[Paríž]]i vo štvrti [[Montmartre]]. Bazilika sa nachádza na vrchole [[butte Montmartre]], ktoré je najvyšším bodom Paríža. Bazilika Sacré-Cœur je dvojitým pamätníkom, politickým a kultúrnym, národným zadosťučinením za porazenie [[Francúzsko|Francúzska]] vo [[Prusko-francúzska vojna|Francúzsko-pruskej vojne]] v roku [[1870]] postaveným na mieste, kde sa v roku [[1871]] odohrala [[Parížska komúna (1871)|Parížska komúna]], a stelesnením konzervatívneho morálneho poriadku. Bazilika bola zasvätená [[Najsvätejšie Srdce Ježišovo|najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu]], ktoré bolo vtedy čoraz viac obľúbeným obrazom milujúceho a súcitiaceho Krista.
'''Akvinas M. Juraj Gabura''' [[Rehoľa kazateľov|OP]] (občianskym menom '''Juraj Gabura'''; * [[17. január]] [[1915]], [[Veľký Bysterec]], [[Rakúsko-Uhorsko]]) je slovenský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]] a [[Rehoľný rád|rehoľník]] – [[Rehoľa kazateľov|dominikán]]. Je najstarším kňazom, rehoľníkom<ref name="pos">{{Citácia periodika
| priezvisko = Neupauer
| meno = František
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Komunisti ho odsúdili na doživotie. Dnes má páter Akvinas 103 rokov
| periodikum = blog.postoj.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://blog.postoj.sk/30041/komunisti-ho-odsudili-na-dozivotie-dnes-ma-pater-akvinas-103-rokov
| issn =
| vydavateľ = Postoy
| miesto = Bratislava
| dátum = 2018-01-21
| dátum prístupu = 2018-07-06
}}</ref> a politickým väzňom<ref name="tkkbs">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Dominikán Akvinas Juraj Gabura oslavuje svoje 103. narodeniny
| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180117026
| vydavateľ = TK KBS
| dátum vydania = 2018-01-17
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-07-06
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref><ref name="rtvs">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Osudy Juraja Aquinasa Gaburu - Relácie - Rádio Slovensko
| url = https://slovensko.rtvs.sk/relacie/osudy-ktore-pisalo-20-storocie/115972/osudy-juraja-aquinasa-gaburu
| vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska
| dátum vydania = 2014-04-20
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-07-06
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> na [[Slovensko|Slovensku]]. Je považovaný za zakladateľa („otca a pilier“) slovenskej provincie dominikánov.<ref name="kn">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Dominikán Juraj Aquinas Gabura oslávil sto rokov
| url = https://www.katolickenoviny.sk/5-2015-dominikan-juraj-aquinas-gabura-oslavil-sto-rokov/
| vydavateľ =Katolícke noviny
| dátum vydania = 2015-01-28
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-07-06
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref name="op102">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Páter Akvinas Gabura OP oslávil 102 rokov – opäť nás prekvapil
| url = http://dominikani.sk/pater-akvinas-gabura-op-oslavi-102-rokov/
| vydavateľ = dominikani.sk
| dátum vydania = 2017-01-15
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-07-06
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref name="zz">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Najstarší slovenský dominikán – 102-ročný páter Aquinas
| url = http://www.zasvatenyzivot.sk/najstarsi-slovensky-dominikan-102-rocny-pater-aquinas/
| vydavateľ = zasvatenyzivot.sk
| dátum vydania = 2017-01-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-07-06
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
== Život ==
=== Detstvo a vzdelávanie ===
Juraj Gabura sa narodil [[17. január]]a [[1915]]<ref name="zn">{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = 101-ročný páter Juraj Akvinas Gabura
| periodikum = Zvolenské noviny
| odkaz na periodikum =
| rok = 2016
| mesiac = február
| ročník = 2
| číslo = 2
| strany = 10
| url = http://samosprava.zvolen.sk/download_file_f.php?id=679025
| dátum prístupu = 2018-07-6
| issn =
}}</ref><ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Akvinas Juraj Gabura (1915)
| url = https://www.upn.gov.sk/sk/akvinas-juraj-gabura-1915/
| vydavateľ = Ústav pamäti národa
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-07-06
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> vo [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]]<ref name="kn" /> ([[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]) ako druhé dieťa otca Jozefa Gaburu, železničiarovi a rušňovodičovi v tom čase bojujúcemu ako námorný vojak rakúsko-uhorskej armády, a matky Márie rodenej Karasovej.<ref name="pos" /> V roku [[1920]] (keď mal 5 rokov) mu umrela matka na španielsku chrípku.<ref name="zn" /><ref name="upn" /><ref name="pos" /> Po smrti matky sa o deti starala jej sestra Emília, ktorá sa neskôr sa Jozefa Gaburu vydala.<ref name="pos" /><ref name="zn" /><ref name="upn" /> Od roku [[1920]] chodil 4 roky do školy v [[Kraľovany|Kraľovanoch]] a jeden rok na meštiansku školu v [[Námestovo|Námestove]] (tam býval u svojho krstného otca, námestovského farára Vendelína Schwarza).<ref name="pos" /><ref name="upn" /> Na gymnázium chodil najprv 2 roky do [[Nitra|Nitry]] a po tom, čo sa rodina v roku [[1927]] presťahovala do [[Bratislava|Bratislavy]], na [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|Masarykovo štátne reálne gymnázium (Grösslingová)]], kde v roku [[1933]] zmaturoval.<ref name="pos" /><ref name="kn" /><ref name="zn" /><ref name="upn" /> Na Masarykovom gymnáziu bol spolužiakom [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] a [[Mária Kišonová-Hubová|Márie Kišonovej-Hubovej]].<ref name="pos" /><ref name="zn" /><ref name="upn" /> Počas štúdia sa každý deň zúčastňoval na [[Omša (bohoslužba)|svätej omši]] a už vtedy sa zaujímal o rehoľný život.<ref name="pos" /><ref name="zn" /><ref name="upn" />
=== Rehoľník a kňaz ===
[[28. september|28. septembra]] [[1933]] vstúpil Juraj do [[noviciát]]u v [[olomouc]]kom kláštore dominikánov a prijal rehoľné meno Akvinas Mária.<ref name="pos" /><ref name="kn" /><ref name="upn" /> [[5. júl]]a [[1939]] ho olomoucký arcibiskup [[Leopold Prečan]] v Olomouci vysvätil za [[kňaz]]a.<ref name="tkkbs" /><ref name="kn" /><ref name="upn" /><ref name="op79">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Aj v bezvládnosti verným Kristovým kňazom – 80. rok kňazského života otca Akvinasa
| url = http://dominikani.sk/aj-bezvladnosti-vernym-kristovym-knazom-80-rok-knazskeho-zivota-otca-akvinasa/
| vydavateľ = dominikani.sk
| dátum vydania = 2018-07-06
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-07-06
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V Olomouci ostal až do roku [[1940]], keď odišiel pôsobiť do novovzniknutého kláštora [[Trenčín]]a.<ref name="tkkbs" /><ref name="upn" /> V Trenčíne pôsobil ako šéfredaktor duchovného časopisu ''Smer'', viedol tam misie, duchovné cvičenia, pracoval s mládežou a založil študentskú a robotnícku skupinu pod vplyvom hnutia profesora [[Tomislav Kolaković|Tomislava Kolakovića]].<ref name="pos" /><ref name="tkkbs" /><ref name="upn" /> V roku [[1949]] sa stal predstaveným košického dominikánskeho konventu.<ref name="pos" />
=== Komunistický režim ===
Ako jeden z mála rehoľníkov nebol počas [[Akcia K (kláštory)|Akcie K]] ([[13. apríl|13.]]{{--}}[[14. apríl]] [[1950]]) internovaný do sústreďovacieho kláštora, pretože práve v tú noc cestoval vo vlaku z [[Košice|Košíc]] do [[Trenčín]]a.<ref name="tkkbs" /><ref name="upn" /> Pred zatknutím sa ukrýval u známych na [[Orava (región)|Orave]].<ref name="pos" /><ref name="tkkbs" /><ref name="upn" /> [[16. august]]a [[1952]] sa dozvedel, že sa v nebezpečenstve života súci členovia [[Biela légia (Slovensko)|Bielej légie]] chcú vyspovedať a aj ich vyspovedal, ich úkryt však bol prezradený a taktiež meno kňaza, ktorý ich spovedal.<ref name="pos" /><ref name="tkkbs" /><ref name="zz" /><ref name="upn" /> Rodinu, ktorá ho ukrývala, zatkli a jej deti vyhostili zo školy a brat Akvinas, aby ju zachránil, išiel sa udať v [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]].<ref name="pos" /><ref name="zz" /> Následne bol v [[Ružomberok|Ružomberku]] kruto vypočúvaný a nespravodlivo odsúdený na doživotie za údajnú vlastizradu na mosterprocese [[22. november|22. novembra]] [[1952]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]].<ref name="pos" /><ref name="tkkbs" /><ref name="rtvs" /><ref name="zz" /><ref name="zn" /><ref name="upn" /> Trest mu neskôr zmiernili na 25 rokov.<ref name="pos" /> Spočiatku bol väznený v [[Žilina|Žiline]], neskôr v [[Ilava|Ilave]] a [[Leopoldov]]e a od roku [[1957]] vo [[Valdice|Valdiciach]].<ref name="upn" /> Vo väzení stretol aj významné osobnosti ako napr. [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]],<ref name="rtvs" /><ref name="upn" /> biskupov [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]], [[Pavol Peter Gojdič|Pavla Petra Gojdiča]], [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a dekana [[Josef Steinhübl|Josefa Steinhübla]].<ref name="upn" />
Po amnestii [[Antonín Novotný|prezidenta Novotného]] sa v roku [[1960]] brat Akvinas (i keď stále pod dozorom [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]]) dostal na slobodu<ref name="pos" /><ref name="tkkbs" /><ref name="rtvs" /><ref name="kn" /><ref name="zz" /><ref name="upn" /> a nasťahoval sa k sestre do [[Bratislava|Bratislavy]].<ref name="upn" /> Pracoval ako murársky pomocník a neskôr ako pracovník inštalačného skladu.<ref name="pos" /><ref name="upn" />
V tom čase v Bratislave tajne vyvíjal rozsiahlu apoštolskú činnosť (udeľoval sviatosti, vyučoval náboženstvo, organizoval krúžky),<ref name="upn" /> preto je niekedy označovaný ako „apoštol Bratislavy“.<ref name="pos" /><ref name="tkkbs" /><ref name="rtvs" /> V roku [[1962]] založil slovenské Bratstvo laikov svätého Dominika.<ref name="upn" /> Organizoval tiež výchovu nových členov rehole, ktorým aj prekladal a rozmnožoval študijné materiály.<ref name="tkkbs" /><ref name="upn" /> [[20. január]]a [[1978]] sa stal tajným predstaveným Slovenského vikariátu Českej dominikánskej provincie.<ref name="pos" /> Jeho zásluhou je obnovenie dominikánskej rehole na Slovensku v ilegalite vrámci bratstiev terciárov a ružencových bratstiev.<ref name="kn" /><ref name="zz" />
Budova je dielom francúzskeho architekta [[Paul Abadie|Abadiea]]. Výstavba sa začala v roku [[1875]] a budova bola dokončená v roku [[1914]]. Bazilika bola posvätená po skončení [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] v roku [[1919]]. <!--Základným stavebným materiálom je [[travertín]]. Bazilika je 35 m dlhá, 85 m široká a 83 m vysoká.
=== Po páde komunistického režimu ===
Po tom, ako mohla Cirkev po roku [[1989]] opäť slobodne pôsobiť, začal brat Akvinas obnovovať do vlastníctva rehole navrátené kláštory a zakladať nové. Najprv založili v [[Košice|Košiciach]], v navrátenom kláštore, noviciát a klerikát. Vo [[Zvolen]]e založil nový kláštor, kam sa následne presunul noviciát. Prispel tiež k budovaniu komunity v [[Dunajská Lužná|Dunajskej Lužnej]].<ref name="upn" />
Na stranách stoja bronzové sochy – naľavo [[Jana z Arku]] a napravo [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovít IX.]] Svätý.-->
Od roku [[2009]] žil vo zvolenskom konvente.<ref name="zn" /> Približne do roku [[2014]] ešte sám slúžiť sväté omše, od toho času však pri nich zo zdravotných dôvodov už len koncelebruje.<ref name="zn" /> Počas svojho pobytu vo Zvolene bol najstarším obyvateľom mesta.<ref name="op102" /><ref name="zz" />
== História ==
Pri príležitosti stých narodenín brata Akvinasa ho vo Zvolene navštívil kardinál [[Dominik Duka]] [[Rehoľa kazateľov|OP]], ktorý tu pri tejto príležitosti odslúžil slávnostnú svätú omšu. Počas nej mu rektor Pápežskej akadémie, [[Konštanc Adam]] OP prečítal požehnanie od [[František (pápež)|pápeža Františka]] a list generálneho predstaveného rehole, [[Bruno Cadoré|Bruna Cadorého]] OP. V tento deň kardinál Duka tiež požehnal pamätnú tabuľu na pamiatku činnosti trenčianskych dominikánov v rokoch [[1939]]{{--}}[[1949]], medzi ktorými pôsobil aj brat Akvinas.<ref name="kn" />
Inšpirácia pre postavenie baziliky Sacré-Cœur pochádza zo [[4. september|4. septembra]] [[1870]], dňa vyhlásenia [[Tretia francúzska republika|Tretej francúzskej republiky]], z prejavu biskupa [[Félix Fournier|Félixa Fourniera]] pripisujúceho prehru francúzskych jednotiek počas [[Prusko-francúzska vojna|Francúzsko-pruskej vojny]] Božiemu trestu po storočí morálneho úpadku od [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] ako dôsledku rozdelenia francúzskej spoločnosti medzi, ktoré vzniklo desaťročia po revolúcii, na zbožných katolíkov a [[Legitimizmus|legitimistických]] [[Monarchizmus (hnutie)|rojalistov]], a na [[Demokracia|demokratov]], [[Sekularizmus|sekularistov]], [[Socializmus|socialistov]] a [[Radikalizmus|radikalistov]]. Toto rozdelenie bolo zvlášť viditeľné po stiahnutí francúzskej garnizóny chrániacej [[Vatikán]] [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleonom III.]] v roku [[1870]] kvôli [[Prusko-francúzska vojna|Francúzsko-pruskej vojne]], po sekulárnom povstaní [[Parížska komúna (1871)|Parížskej komúny]] v rokoch [[1870]]{{--}}[[1871]] a následnej porážke Francúzska vo Francúzsko-pruskej vojne v roku [[1871]].
Napriek tomu, že dnes sa tvrdí, že je bazilika venovaná pamiatke 58 tisíc vojakom zahynuvších počas vojny, dekrét [[Národné zhromaždenie (Francúzsko, 1871 – 1875)|Národného zhromaždenia]] z [[24. júl]]a [[1873]] reagujúci na žiadosť arcibiskupa parížskeho a schválivší postavenie baziliky špecifikuje, že je to na odčinenie zločinov komúny. [[Montmartre]] bol býval miestom prvého povstania komúny a komunardi tiež popravili [[Georgesa Darboya]], [[arcibiskup]]a [[paríž]]skeho, stavšieho sa [[mučeník]]om za znovu ožívajúcu Cirkev. Jeho nástupca, [[Joseph-Hippolyte Guibert]] vylezúc na [[butte Monemartre]] v októbri [[1872]] mal údajne údajne víziu v rozptýlivších sa oblakoch nad obzorom: „Tu je to, tu je to, kde sú mučeníci, tu je to, kde musí vládnuť najsvätejšie Srdce, aby mohlo každého zvolať.“
Od [[1. november|1. novembra]] [[2017]] žije v komunite v [[Dunajská Lužná|Dunajskej Lužnej]].<ref name="pos" /><ref name="tkkbs" /><ref name="op79" />
V momente zotrvačnosti po rezignácii vlády [[Adolphe Thiers|Adolpha Thiersa]] [[François Pie]], biskup [[poitiers]]ky, vyjadril túžbu národa po duchovnej obnove („hodina Cirkvi prišla“), ktorá by bola vyjadrená „vládou morálneho poriadku“ [[Tretia francúzska republika|Tretej republiky]], ktorá by prepájala katolícke inštitúcie so sekulárnymi v rámci projektu náboženskej a národnej obnovy, ktorej hlavnými prvkami by boli obnovenie monarchie a obrana [[Rím]]a v rámci kultúrneho rámca oficiálnej zbožnosti, ktorej je Sacré-Cœur najdlhšie jestvujúcim triumfálnym monumentom.
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{clear}}
| 