Redaktor:TomášPolonec/Nedorobené články: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Basilique du Sacré-Cœur: (snaha o) rozšírenie :) |
→Konštrukcia: rozšírenie |
||
Riadok 126:
Dekrét z [[24. júl]]a schvaľujúci výstavbu baziliky ako „záležitosť '''služby verejnosti'''“ bol vydaný klátko po Thiersovej rezignácii. Projekt bol Cirkvou predstavený ako „národný sľub“ (''Vœu national'') a finančná podpora prichádzala z farností po celom Francúzsku. Venovací nápis zaznamenáva baziliku ako splnenie sľubu [[Alexandre Legentil|Alexandra Legentila]] a [[Hubert Rohaulta de Fleury|Huberta Rohaulta de Fleury]] potvrdeného [[Joseph-Hippolyte Guibert|Joseph-Hippolytom Guibertom]], arcibiskupom parížskym. Trvalo mnoho rokov, kým sa projekt dokončil.
==
Zákon o '''službe verejnosti''' bol prijatý, aby sa pôda na vrchole [[Montmartre]] vyhradila pre stavbu baziliky. Navrhol ju architekt [[Paul Abadie]] vyhravší súťaž nad ďalšími 77 architektmi. S oneskorením kvôli '''zhromažďovaniu majetku''' bol základný kameň položený [[16. jún]]a [[1875]]. Na komunálnej rade (''Conseil Municipal'') boli v roku [[1880]] vyvolané vášnivé diskusie ohľadom baziliky. Bazilika bola nazvaná „neustálou provokáciou na občiansku vojnu“ a diskutovalo sa, či sa má zrušiť zákon z roku [[1873]] garantujúci majetkové práva, '''neuskutočniteľný návrh'''<!-- v origináli "an impracticable proposition" -- ak by tam bolo "as" namiesto "an", dávalo by to možno väčší zmysel-->. Záležitosť sa dostala do '''dolnej komory parlamentu''' (''Chambre des députés'') v lete roku [[1882]] – baziliku obraňoval arcibiskup [[Joseph-Hippolyte Guibert|Guibert]], zatiaľ čo [[Georges Clemenceau]] argumentoval, že je to pokus o '''stigmatizovanie''' Revolúcie. Zákon bol zrušený, ale bazilika bola zachránená vďaka formálnemu detailu a zákon v ďalšom zasadaní znovu zavedený nebol. Ďalší pokus o prerušenie výstavby bol prekazený v roku [[1897]], keď už bol interiér v podstate dokončený a otvorený už 6 rokov.
Abadie zomrel krátko po postavení základov, v roku [[1884]], a 5 iných architektov pokračovalo v jeho práci: [[Honoré Daumet]] ([[1884]]{{--}}[[1886]]), [[Jean-Charles Laisné]] ([[1886]]{{--}}[[1891]]), [[Henri-Pierre-Marie Rauline]] ([[1891]]{{--}}[[1904]]), [[Lucien Magne]] ([[1904]]{{--}}[[1916]]) a [[Jean-Louis Hulot]] ([[1916]]{{--}}[[1924]]). Bazilika nebola dokončená do roku [[1914]], keď začala vojna; formálne bola zasvätená po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]], v roku [[1919]], keď sa jej národná symbolika zmenila.
{{clear}}
| |||