Bígl: Rozdiel medzi revíziami

|výška1 = 33- – 43

|výška2 = 33- – 43

|kg-kg = 8- – 14

Bígl je neustále dobre naladený a pripravený pustiť sa do každého žartu. Je to veľmi sebavedomý pes s množstvom vitality a vyrovnanou povahou. Agresia je pre neho neznámym pojmom a taktiež je u neho jednoznačne nežiadúcanežiaduca. K jeho príťažlivosti podstatnou mierou prispieva jeho priateľská povaha a mierny výraz. Je smelý, s ohromnou životnou silou a odhodlaním. Je pohotový, inteligentný a veľmi temperamentný. Taktiež je prívetivý a čulý, bez náznaku útoku či strachu. Je mimoriadne znášanlivý voči ľuďom aj ostatným psom. Bígl potrebuje veľa pohybu a nesmie sa zabúdať, že ak narazí na stopu, býva problémom ho privolať, častokrátčasto sa stráca na celé hodiny, lebo miluje pobehovanie „sám pre seba“. Vyžaduje preto od útleho veku dômyselnú výchovu v privolávaní. Je veľmi príjemný spoločník, preto je ideálnym rodinným psom. Bígl sa v rodine cíti ako vo svorke. Vďaka jeho praktickej veľkosti ho môžeme bez problémov chovať v byte. Držať ho samého v koterci je pre veľmi spoločenského bígla absolútne nemysliteľné. Bígl je veľmi ostražitý, ale rozhodne to nie je strážny pes, pretože mu pre tieto účely chýba dostatočná ostrosť. Votrelca by hlasno ohlásil, len čo by sa votrelec dostal až do domu, pravdepodobne by ho taktiež veľmi priateľsky privítal. Ďalšou charakteristickou vlastnosťou bígla je jeho nenásytnosť. Bígl má vždy hlad, nikdy nemá dosť. Má sklon k obezite. Každý bígl je vyhranená osobnosť so svojimi záľubami a rozmarmi. Dá sa jednoducho vycvičiť, no chce to dávku trpezlivosti. Môžeme ho cvičiť pre jeho pôvodné určenie ako loveckého psa, alebo pre rýchlo sa rozvíjajúce turnajové športy.

Pôvod tohto plemena je zrejme niekde v starovekom [[Grécko|Grécku]]. O malých poľovných psoch, požívaných pri honoch na [[zajac]]e sa zmieňujú aj spisy starogréckych spisovateľov a je zrejmé, že ide o predchodcu dnešného bígla. Tieto psy však boli menšie ako dnes, a v [[Spojené kráľovstvo|Anglicku]], kde sa dostali v roku [[1066]], ich lovci na koňoch vozili v sedlových brašniach. Nazývali sa aj trpasličí (alebo Elizabetiní) bígli. Vzhľad bígla, tak ako ho dnes poznáme, sa vyvinul v polovici devätnásteho storočia v poľovníckych svorkách chovaných vo Veľkej Británii. Tam sa taktiež formoval jednoznačný popis plemena, ktorý nám umožňuje stretávať sa s bíglom v jeho dnešnej podobe. Bígl je pravdepodobne potomkom hariérov a starých anglických [[durič]]ov. Bol obľúbeným loveckým psom aj v kráľovskej rodine, chovala ho [[Alžbeta I.]], [[Viliam III. Oranžský]] a [[Juraj IV. (Spojené kráľovstvo)|Juraj IV.]] Bígl bol vždy používaný ku lovu vo svorkách, má silne vyvinutý svorkový pud a s inými psami sa znáša veľmi dobre. Pre svoju vľúdnu povahu a malú veľkosť je, bohužiaľ, veľmi obľúbený v lekárskom výskume. Organizovaný chov tohto plemena začal ku koncu [[19. storočie|19. storočia]], klub chovateľov bol v Anglicku založený v roku [[1890]] a o niekoľko rokov neskôr sa toto plemeno dostalo do USA. Do bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa dostal v roku [[1965]], a dnes sa chová viac ako spoločník, než ako poľovný pes.

* [http://www.beagleclub.sk/sk/beagle.htm[beagleclub Klub chovateľov bíglov Slovenska]