Redaktor:TomášPolonec/Nedorobené články: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Konštrukcia: rozšírenie
→‎Výstavba: rozšírenie
Riadok 129:
Zákon o '''službe verejnosti''' bol prijatý, aby sa pôda na vrchole [[Montmartre]] vyhradila pre stavbu baziliky. Navrhol ju architekt [[Paul Abadie]] vyhravší súťaž nad ďalšími 77 architektmi. S oneskorením kvôli '''zhromažďovaniu majetku''' bol základný kameň položený [[16. jún]]a [[1875]]. Na komunálnej rade (''Conseil Municipal'') boli v roku [[1880]] vyvolané vášnivé diskusie ohľadom baziliky. Bazilika bola nazvaná „neustálou provokáciou na občiansku vojnu“ a diskutovalo sa, či sa má zrušiť zákon z roku [[1873]] garantujúci majetkové práva, '''neuskutočniteľný návrh'''<!-- v origináli "an impracticable proposition" -- ak by tam bolo "as" namiesto "an", dávalo by to možno väčší zmysel-->. Záležitosť sa dostala do '''dolnej komory parlamentu''' (''Chambre des députés'') v lete roku [[1882]] – baziliku obraňoval arcibiskup [[Joseph-Hippolyte Guibert|Guibert]], zatiaľ čo [[Georges Clemenceau]] argumentoval, že je to pokus o '''stigmatizovanie''' Revolúcie. Zákon bol zrušený, ale bazilika bola zachránená vďaka formálnemu detailu a zákon v ďalšom zasadaní znovu zavedený nebol. Ďalší pokus o prerušenie výstavby bol prekazený v roku [[1897]], keď už bol interiér v podstate dokončený a otvorený už 6 rokov.
 
Abadie zomrel krátko po postavení základov, v roku [[1884]], a 5 iných architektov pokračovalo v jeho práci: [[Honoré Daumet]] ([[1884]]{{--}}[[1886]]), [[Jean-Charles Laisné]] ([[1886]]{{--}}[[1891]]), [[Henri-Pierre-Marie Rauline]] ([[1891]]{{--}}[[1904]]), [[Lucien Magne]] ([[1904]]{{--}}[[1916]]) a [[Jean-Louis Hulot]] ([[1916]]{{--}}[[1924]]). Bazilika nebola dokončená do roku [[1914]], keď začala vojna; formálne bola zasvätená po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]], v roku [[1919]], keď sa jej národná symbolika '''zmenila'''.
 
Náklady na výstavbu odhadnuté na 7 miliónov [[Francúzsky frank|francúzskych frankov]] a získavané výhradne zo súkromných darov boli vyčerpané už predtým, ako by bolo vidno akúkoľvek nadzemnú časť stavby. [[3. marec|3. marca]] [[1876]] bola konsekrovaná provizórna kaplnka a dary pútnikov sa rýchlo stali hlavným zdrojom financovania. Darcovia boli povzbudení opatrením, ktoré im povoľovalo „kúpiť“ jednotlivé stĺpy alebo iné súčasti stavby, napr. tehlu. Národné zhromaždenie vyhlásilo, že štát má hlavnú zodpovednosť za financovanie.
 
Geograf [[David Harvey]] poznamenal, že sú občas počuť tlmené ohlasy o „mučivej minulosti“ baziliky. Vo februári [[1971]] demonštranti prenasledovaní políciou hľadali útočisko v bazilike a vyzývali svojich radikálnych druhov, aby sa k nim prišli pripojiť a okupovali s nimi kostol „postavený na telách komunardov, aby bola odstránená tá červená vlajka, ktorá bola pridlho viala nad Parížom“, ako to bolo vyjadrené v ich letákoch.
 
== Architektúra ==
Celkový štýl stavby je voľnou interpretáciou románsko-byzantských prvkov, v danom období nezvyčajným slohom, ktorý bol vedomou reakciou na exces neobarokových prvkov na [[Palais Garnier]], na ktorý sa v architektonickej súťaži odvolávalo. Mnohé elementy baziliky symbolizujú národné témy: [[portikus]] s tromi oblúkmi je ozdobený dvomi jazdeckými sochami národných patrónov Francúzska – [[Jana z Arku|sv. Jany z Arku]] ([[1927]]) a [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|sv. Ľudovíta IX.]] odliatymi z [[bronz]]u [[Hippolyte Lefebvre|Hippolytom Lefebvrom]] alebo zvon ''Savoyarde'' s hmotnosťou cca 19&nbsp;[[Tona|t]] (jeden z najťažších na svete) o priemere {{m|3.03|m|w}} odliaty v [[Annecy]], ktorého názov naznačuje anexiu [[Savojsko (historické územie)|Savojska]] v roku [[1860]].
 
Bazilika Sacré-Cœur je postavená z [[travertín]]u vyťaženého v [[Château-Landon]] ([[Seine-et-Marne]]).
 
Mozaika v [[Apsida (architektúra|apside]] [[Presbytérium|presbytéria]] s názvom ''Kristus v sláve'' (''[[Maiestas Domini]]'') vytvorená [[Luc-Olivier Merson|Luc-Olivierom Mersonom]]) je jedna z najväčších na svete.
 
Komplex baziliky zahŕňa záhradu s fontánou na rozjímanie. Vrch kupoly je prístupný pre turistov a ponúka úžasný panoramatický výhľad na Paríž, ktorý je z väčšej časti na juh od baziliky.
 
Použitie kamier a fotoaparátov je vnútri baziliky zakázané.
 
{{clear}}