Eugen Savojský: Rozdiel medzi revíziami

'''Eugen František, princ savojský a carignanský, gróf zo Soissons''' (po nemecky najčastejšie ''Eugen von Savoyen''), prezývaný ''Malý abbé'' (* [[16. október]] [[1663]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[24. apríl]]a [[1736]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[vojvodca]] a [[politik]] [[francúzsko|francúzskeho]] pôvodu, [[generalissimus]] vojsk rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jeden z najväčších vojvodcov konca 17. a začiatku 18. storočia. Je považovaný za jedného z najväčších [[Turkobijec|turkobijcov]], možno najväčšieho – vážne mu konkuruje iba [[Ján III. Sobieski]].

V dvadsiatich rokoch odmietol ďalej nosiť kňazské šaty, ktoré mu boli od 15 rokov vnucované a po následnej hádke opustil rodný dom. Dvakrát požiadal francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] o pridelenie [[pluk]]u, ten však jeho žiadosti odmietol a údajne mu odporučil cirkevnú kariéru spôsobom, ktorý Eugena na smrť urazil. Presné znenie žiadosti nie je známe, známa nie je ani presná odpoveď kráľa (odporúčanie cirkevnej kariéry môže byť iba fabuláciou). Väčšina historikov uvádza ako dôvod zamietavého kráľovho stanoviska, že Eugenova rodina bola (vďaka aktivitám Eugenovej matky) v nemilosti a (najmä) že „žiadosť bola pokorná, ale žiadateľ sám nie“.

V rokoch [[1684]]–[[1687]] navštívil Eugen svoju rodinu v [[Savojsko|Savojsku]] a [[Holandsko|Holandsku]] a potom sa vydal s [[bavorský kurfirst|bavorským kurfirstom]] [[Max Emanuel|Maxom Emanuelom]] a svojim bratancom [[Viktor Amadeus II.|Viktorom Amadeom II.]], [[vojvoda savojský|vojvodom savojským]], do [[Benátky|Benátok]]. Jeho hlavným motívom boli peniaze, potreboval pre začiatok získať prostriedky na vydržiavanie pluku, ktorý nebol práve v najlepšom stave, a tak hľadal nejakých štedrých darcov. Nezanedbateľné ale boli aj ďalšie aspekty: odpočinok a zábava, možnosť premyslieť si svoje ďalšie plány (nejaký čas otvorene zvažoval možnosť vstúpiť do služieb savojského vojvodu či španielskeho kráľa) a samozrejme aj štúdium (mnoho času údajne strávil v preslávenom benátskom Arzenále a študoval rôzne aspekty výroby a nasadenia [[delo|diel]]). Medzi zmienenými návštevami a cestami sa ešte stihol zúčastniť niekoľkých menších výprav rakúskych vojsk, z ktorých najvýznamnejšie boli výprava na [[Nové Zámky]] ([[1685]]) a [[Budín]] ([[1686]]) držané Turkami. V roku [[1687]] sa vyznamenal v [[bitka pri Nagyharsány|bitke pri Nagyharsány]] (nazývaná aj „''Druhá bitka pri Moháči''“), za čo bol [[31. januára]] menovaný poľným podmaršálkom, a v marci mu [[Viktor Amadeus II.]] definitívne potvrdil výnosné dôchodky z dvoch [[opátstvo|opátstiev]]. Eugenova pozícia bola natoľko posilnená, že začal byť počítaný medzi skutočne významných vojvodcov domu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1688]] sa zúčastnil obliehania [[Belehrad]]u, bol ťažko ranený a viac ako pol roka sa liečil.

Savojské ťaženie nebolo nijako úspešné, španielsko-savojsko-rakúske vojská boli porazené v [[bitka pri Staffardy|bitke pri Staffardy]] a nasledovala obvyklá pozičná vojna. Eugen zúril a obviňoval svojich nadriadených (a najmä španielskych spojencov) z neschopnosti a zbabelosti. Sám potom robil, čo mohol, a roku [[1691]] nečakaným úderom zahnal francúzske vojská obliehajúce [[Cuneo]]. Bohužiaľ krátko po bitke dostal posily a s nimi aj dvoch nových nadriadených. Nasledovali veľmi ostré spory medzi Eugenom a jedným z nich, [[Antonio Caraffa|Antoniom Caraffom]], ktoré vyústili nakoniec v to, že Caraffa bol cisárom odoslaný na misiu do [[Rím]]a. V roku [[1693]] bol Eugen povýšený na hodnosť [[maršal|poľného maršala]]. Radosť z titulu mu však hneď skalila drvivá porážka v [[bitka pri Marsaglie|bitke pri Marsaglie]]. Nemohol za ňu, bitku si prehral osobne Viktor Amadeus II., ktorý navyše urýchlene začal premýšľať o zmene strany. Situácia nevyhnutne dospela k tomu, že po dlhom rokovaní bol [[20. september|20. septembra]] roku [[1697]] uzatvorený mier medzi Francúzskom a teraz už jeho spojencom Savojskom na jednej strane a Rakúskom a jeho spojencami na strane druhej.

V roku [[1705]] sa spojenecké vojská znovu rozdelili. Eugen viedol rakúske vojská do [[Taliansko|Talianska]] na pomoc vojvodovi savojskému. Uviazol však v patovej situácii: najskôr rozdrvil španielske jednotky generála Toralbu, ale vzápätí nato bola jeho ofenzíva zastavená v [[bitka pri Cassane|bitke pri Cassane]] ([[16. august]] [[1705]]). Situácia sa zmenila o rok neskôr, kedy obišiel francúzske sily južne [[Pádska nížina|Pádskou nížinou]] a [[7. september|7. septembra]] [[1706]] porazil Francúzov [[Bitka pri Turíne|pri Turíne]]. Ešte do začiatku zimovania potom ovládol veľkú časť severného Talianska vrátane [[Miláno|Milána]] ([[26. október]]) a jeho úspechy spoločne s úspechmi Marlborougha na francúzsko-ríšskych hraniciach prinútili Francúzsko v marci [[1707]] talianske bojisko celkom vyprázdniť. Eugen bol menovaný [[ríšsky maršal|ríšskym maršalom]] a guvernérom [[Lombardsko|Lombardska]] ([[1707]]-[[1716]]). Ruský cár [[Peter Veľký]] mu dokonca ponúkol poľskú korunu, ktorú však maršal zdvorilo odmietol. Rok 1707 však inak veľmi úspešný nebol, Eugen sa pod taktovkou Angličanov zúčastnil spojeneckého ťaženia proti [[Toulon]]u, ktoré mu bolo celkom proti mysli a skončilo nakoniec debaklom. V roku [[1708]] bol vymenovaný za [[generalporučík]]a, čím ovládol všetky významné vojenské úrady v krajine. Pôvodne bol plánovaný mohutný vpád do Francúzska, ale ríšske vojská sa schádzali pomaly a Francúzi začali vlastný prudký útok. Marlborough s Eugenom (ktorý nemal v danom priestore vlastné vojsko a na žiadosť Marlborougha prijal velenie nad časťou jeho jednotiek) však dokázali rýchlo presunúť svoje sily a porazili francúzske vojská v [[Bitka pri Oudenaarde|bitke pri Oudenaarde]] ([[11. júl]]a [[1708]]) a potom dobyli [[Lille]].

Vojna prepukla v roku [[1716]], kedy obe vojská vytiahli do poľa. Asi deväťdesiattisícová Eugenova armáda mala za cieľ dobytie [[Belehrad]]u, takmer dvojnásobná armáda [[veľký vezír|veľkého vezíra]] [[Damad Ali|Damada Aliho]] hodlala získať [[Petrovaradín]]. Turci boli rýchlejší a tak sa dejiskom [[bitka pri Petrovaradíne|bitky]] stalo okolie tureckého cieľa výpravy. Turecká armáda bola podstatne silnejšia a chránili ju poľné opevnenia i Dunaj, ale Eugen sa napriek tomu rozhodol nepriateľa napadnúť. V kryte noci prešiel cez rozvodnený [[Dunaj]] a [[5. august]]a skoro ráno napadol prekvapeného nepriateľa a rozdrvil ho.

Eugen sa podieľal na vzniku [[Ostendská spoločnosť|Ostendskej spoločnosti]] na ktorej zarobil značný majetok a ktorej akcie predal tesne pred tým, ako ju musel cisár na nátlak Francúzska a Veľkej Británie zrušiť.

{{Projekt|commonscat=Prince Eugene of Savoy}}