Čínske písmo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 12:
== Charakteristika ==
=== Typ písma ===
Čínske písmo má od prvých nálezov až dodnes približne rovnaký charakter – je to písmo v širšom ponímaní logografické, presnejšie povedané je to [[logomorfémografické písmo]] a zároveň [[logofonetické písmo]]. Termín logomorfémografické zdôrazňuje, že má znaky tak pre celé slová, ako aj len pre morférmy, a termín logofonetické zdôrazňuje, že má znaky tak pre slová/morfémy, ako aj pre zvuky jazyka.
 
Čínske písmo sa postupom časučasom menilo tak, že jednak klesal podiel logogramov (znaky vyjadrujúce slová) a stúpal podiel morfémogramov (znaky vyjadrujúce morfémy), a jednak stúpal podiel [[fonogram]]ov. Prvý spomenutý vývoj je spôsobený tým, že v archaickej čínštine prevládali jednoslabičné a jednomorfémové slová, takže znaky korelovali so slovami, dnes už sú čínske slová dlhšie (zložené), takže znaky korelujú prevažne už len s morfémami.
 
Treba dodať, že občas sa čínske písmo chybne klasifikuje ako slabičné písmo. Je to spôsobené tým, že čínske morfémy sa spravidla (kvázi náhodou) zhodujú so slabikami. V skutočnosti sa ale čínske znaky pri bližšom pohľade vzťahujú na morfémy, nie na slabiky.
Riadok 70:
*čínske ozdobné štýly
*čínske magické písma
*[[zjednodušené čínske znaky]] ([[ťien-tchi-c’]]): Toto je (v mnohých znakoch) zjednodušená verzia vzorového písma, zavedená postupne v rokoch 1959, 1964 a 2009 v ČĽR ako oficiálne písmo.
 
Ako [[tradičné čínske znaky]] sa dnes označujú čínske písma staršie než zjednodušené čínske znaky, najmä vzorové písmo. Taiwan a rôzne čínske komunity po svete väčšinou trvajú na tradičnom čínskom písme.
Riadok 85:
Na začiatku slovníka je tabuľka radikálov, ktoré sú usporiadané podľa počtu ťahov. Pri každom radikáli je uvedený zoznam znakov s týmto radikálom, ktoré slovník obsahuje; tieto znaky sú usporiadané opäť podľa počtu ťahov. Pretože aj znakov s rovnakým radikálom a počtom ťahov môže byť veľa, býva príslušná časť tabuľky napísaná čínskou číslovkou, vyjadrujúcou počet ťahov fonetickej zložky.
 
Pri každom znaku je nakoniec odkaz na príslušné heslo v slovníku. Hoci by mohlo ísť o číslo stránky, väčšinou je odkazom prepis výslovnosti znaku - heslá sú totiž v slovníkoch radená nie podľa počtu ťahov, ale práve podľa prepisu výslovnosti. V [[čínština|čínskych]] slovníkov vydaných v [[Čínska ľudová republika|ČĽR]] a kdekoľvek mimo Číny sa výslovnosť zapisuje pomocou [[pchin-jin]]u. Na [[Taiwane]] na rovnaký účel slúži staršie čínska abeceda vymyslená špeciálne na zápis výslovnosti, nazývaná [[ču-jin fu-chao]] či [[bopomofo]]. V [[Kórea|Kórei]] sa používa [[hangul]] a v [[Japonsko|Japonsku]] [[kana]]. Pozor, ani zoradenie podľa pchin-jinu nie je úplne rovnaké s tým, ktoré sa používa v jazykoch píšucich latinkou.
 
== Tradičné a zjednodušené znaky ==
V snahe priblížiť písmo širším vrstvám obyvateľstva prebehla v ČĽR v druhej polovici 20. storočia (1956, 1964 a 2009) postupná reforma, ktorá veľa znakov zjednodušila. Kritici však tvrdia, že sa tým narušila informácia o pôvode a príbuznosti jednotlivých znakov. Reformy boli plánované už od 20. rokov v súvislosti s veľkou vlnou modernizácie Číny (Májové hnutie roku 1919), a okrem toho oveľa ďalekosiahlejšie reformy, ktoré zastreli pôvodnú podobu znakov, ich stavbu, etymológiu aj príbuznosti a oddelili priemerne gramotných Číňanov od staršej tradície, prebehli približne v rokoch 300-0 pred Kr. Pôvodné znaky ilustrujú úzke spojenie medzi významami jednotlivých znakov a vierou prastarých Číňanov v nebesá. <ref> http://www.velkaepocha.sk/cs/Temy/cinske-znaky.html</ref>
 
Zjednodušené znaky sú dnes štandardom v ČĽR (s výnimkou [[Hongkong]]u a [[Macao|Macaa]]) a v Singapure. Na Taiwane sa naďalej používajú tradičné znaky.