Čínske písmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
typo gram |
||
Riadok 12:
== Charakteristika ==
=== Typ písma ===
Čínske písmo má od prvých nálezov až dodnes približne rovnaký charakter – je to písmo v širšom ponímaní logografické, presnejšie povedané je to [[logomorfémografické písmo]] a zároveň [[logofonetické písmo]]. Termín logomorfémografické zdôrazňuje, že má znaky tak pre celé slová, ako aj len pre morférmy, a termín logofonetické zdôrazňuje, že má znaky tak pre slová/morfémy, ako aj pre zvuky jazyka.
Čínske písmo sa
Treba dodať, že občas sa čínske písmo chybne klasifikuje ako slabičné písmo. Je to spôsobené tým, že čínske morfémy sa spravidla (kvázi náhodou) zhodujú so slabikami. V skutočnosti sa ale čínske znaky pri bližšom pohľade vzťahujú na morfémy, nie na slabiky.
Riadok 70:
*čínske ozdobné štýly
*čínske magické písma
*[[zjednodušené čínske znaky]] ([[ťien-tchi-c’]]): Toto je (v mnohých znakoch) zjednodušená verzia vzorového písma, zavedená postupne v rokoch 1959, 1964 a 2009 v ČĽR ako oficiálne písmo.
Ako [[tradičné čínske znaky]] sa dnes označujú čínske písma staršie než zjednodušené čínske znaky, najmä vzorové písmo. Taiwan a rôzne čínske komunity po svete väčšinou trvajú na tradičnom čínskom písme.
Riadok 85:
Na začiatku slovníka je tabuľka radikálov, ktoré sú usporiadané podľa počtu ťahov. Pri každom radikáli je uvedený zoznam znakov s týmto radikálom, ktoré slovník obsahuje; tieto znaky sú usporiadané opäť podľa počtu ťahov. Pretože aj znakov s rovnakým radikálom a počtom ťahov môže byť veľa, býva príslušná časť tabuľky napísaná čínskou číslovkou, vyjadrujúcou počet ťahov fonetickej zložky.
Pri každom znaku je nakoniec odkaz na príslušné heslo v slovníku. Hoci by mohlo ísť o číslo stránky, väčšinou je odkazom prepis výslovnosti znaku - heslá sú totiž v slovníkoch radená nie podľa počtu ťahov, ale práve podľa prepisu výslovnosti. V [[čínština|čínskych]] slovníkov vydaných v [[Čínska ľudová republika|ČĽR]] a kdekoľvek mimo Číny sa výslovnosť zapisuje pomocou [[pchin-jin]]u. Na [[Taiwane]] na rovnaký účel slúži staršie čínska abeceda vymyslená špeciálne na zápis výslovnosti, nazývaná [[ču-jin fu-chao]] či [[bopomofo]]. V [[Kórea|Kórei]] sa používa [[hangul]] a v [[Japonsko|Japonsku]] [[kana]]. Pozor, ani zoradenie podľa pchin-jinu nie je úplne rovnaké s tým, ktoré sa používa v jazykoch píšucich latinkou.
== Tradičné a zjednodušené znaky ==
V snahe priblížiť písmo širším vrstvám obyvateľstva prebehla v ČĽR v druhej polovici 20. storočia (1956, 1964 a 2009) postupná reforma, ktorá veľa znakov zjednodušila. Kritici však tvrdia, že sa tým narušila informácia o pôvode a príbuznosti jednotlivých znakov. Reformy boli plánované už od 20. rokov v súvislosti s veľkou vlnou modernizácie Číny (Májové hnutie roku 1919), a okrem toho oveľa ďalekosiahlejšie reformy, ktoré zastreli pôvodnú podobu znakov, ich stavbu, etymológiu aj príbuznosti a oddelili priemerne gramotných Číňanov od staršej tradície, prebehli približne v rokoch 300-0 pred Kr. Pôvodné znaky ilustrujú úzke spojenie medzi významami jednotlivých znakov a vierou prastarých Číňanov v nebesá.
Zjednodušené znaky sú dnes štandardom v ČĽR (s výnimkou [[Hongkong]]u a [[Macao|Macaa]]) a v Singapure. Na Taiwane sa naďalej používajú tradičné znaky.
|