Geografia priemyslu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 1:
[[Image:Geography-industry.jpg|thumb|Najpriemyselnejšie oblasti sveta]]
 
'''Geografia priemyslu''' sa ako veda začala formovať na začiatku 20. storočia ako súčasť humánnej (ekonomickej, socio-ekonomickej) geografie. Zaoberá sa priemyslom z geografického hľadiska. Zvykne sa nazývať aj geografia sekundéru, vzhľadom na to, že až na ťažobný priemysel patria tieto aktivity do sekundérneho sektora. Skúma činitele, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu [[priemysel|priemysl]]u, jeho prejavy a produkčné procesy v priestore a čase.
 
Priemyselná výroba ako ju poznáme v súčasnoti sa rozvinula začiatkom novoveku v Anglicku a Holandsku s nástupom priemyselnej revolúcie. Priemysel tvoril v 19. a v prvej polovici 20. storočia chrbticu svetovej ekonomiky, dnes jeho význam trochu upadá v konkurencii so službami a vývojom informačných systémov.
Riadok 7:
Klasifikáciu priemyslu môžeme vykonávať niekoľkými spôsobmi v závislosti na porovnávaných vlastnostiach. Najčastejšie sa pre rozdelenie Geografie priemyslu volí Odvetvová klasifikácia ekonomických činností (OKEČ).
 
Geografii priemyslu na Slovensku sa venovali a venujú viacerí geografi: Koloman Ivanička (uviedol geografiu priemyslu, autor viacerých významných monografií), Jozef Mládek (teória priemyselných jadier), Pavol Korec, z mladších geografov sú to Dagmar Popjaková (Prírodovedecká fakulta UK), Ján Szöllös (geografia energetiky, SAV).
 
== Geografické faktory ovplyvňujúce priemysel ==
Riadok 66:
==== Zemný plyn ====
'''Zemný plyn''' je ekonomicky najvýhodnejšie palivo. Najčastejšie sa vyskytuje spolu s ropou. Jeho výskyt sa sústreďuje najmä v rozvinutých krajinách.
Najväčší vývozcovia zemného plynu vyvážajú plyn plynovodmi do západnej a strednej Európy, USA a Japonska.
 
{| class="wikitable"
Riadok 154:
 
==== Tepelné elektrárne ====
[[Obrázok:SSA40243hafen.JPG|200px|thumb|Tepelná elektráreň]]'''Tepelné elektrárne''' využívajú na výrobu elektrickej energie ropu, zemný plyn a uhlie. Zo začiatku 20. storočia sa hojne využívalo práve uhlie, ktorého bolo treba veľké množstvo, preto boli tieto elektrárne lokalizované blízko uholných baní. Veľký počet takýchto elektrárni spôsoboval značné znečistenie ovzdušia a prírody, preto sa postupom časučasom v druhej polovici 20. storočia začalo prechádzať na využívanie ropy a zemného plynu. Tieto elekrárne sú stále najväčším znečisťovateľom ovzdušia.
 
==== Vodné elektrárne ====