Pedagogika v starovekom Grécku: Rozdiel medzi revíziami

V [[Atény|Aténach]] boli určité zásady výchovy stanovené už [[Solónove zákony|Solónovými zákonmi]]. Starosť o výchovu bola vecou rodičov a štát na ňu iba dohliadal. Väčšina dievčat zostávala doma, aby sa naučila tomu, čo sa od nich bude očakávať v dospelosti a to bolo predovšetkým varenie, spravovanie domácnosti, pradenie a tkanie. Ani pre chlapcov nebola školská dochádzka povinná, ale obec považovala za vec cti, aby sa jej občania mužského pohlavia naučili, pokiaľ možno, aspoň základom čítania a písania a aj sirotám, ktorých otcovia zomreli v boji za vlasť, platila učiteľa. Úplná negramotnosť bola teda v Aténach skôr vzácnosťou. Školy boli len súkromné, a preto dĺžka školskej dochádzky závisela na hospodárskych pomeroch rodiny. Už Solónove zákony nariaďovali rodičom, aby posielali svoje deti do školy najskôr po východe slnka a odvádzali si ich pred súmrakom, aby sa deti vyhli nebezpečiu, že sa budú vracať domov potme. Tiež bolo zakázané, aby mladí muži a cudzie osoby vstupovali do školy, keď tam boli deti, čím sa malo zabrániť [[Pedagogika v Starovekom Grécku#Pederastia a jej význam vo výchove|pederastii]]. Tým sa kládla dôležitosť na mravnú stránku detí. '''Do 7 rokov''' sa starali o dieťa rodičia, poprípade pestúnka a [[paidagógos]], vzdelaný otrok, ktorý ho mal učiť slušnému chovaniu a doprevádzal chlapca až do doby, kedy dospel v [[eféb]]a. Doprevádzal ho do školy, nosil mu školské potreby, čakal po celú dobu vyučovania a po návrate domov si zrejme so svojím zverencom prebranú látku ešte opakoval. '''Od 7 rokov''' navštevovali chlapci súkromné školy, dievčatá zostávali doma a cvičili sa v domácich prácach, v speve a v tanci. Vzdelanie chlapcov bolo gymnastické (telesné) a múzické (hudba a ta grammata, t. j. čítanie, písanie, počítanie a od [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] tiež kreslenie). Žiaci čítali básne [[Homér]]ove, [[Hesiod]]ove, [[Theognid]]ove, [[Solón]]ove a [[TyrtaiTyrtaios zo Sparty|Tyrtaiove]]ove a učili sa naspamäť [[gnómy|gnómám]], ktoré v nich boli obsiahnuté. Od '''12 rokov''' sa učili hudbe (pestovaná bola hlavne hra na [[lýra|lýru]] a [[gitara|gitaru]], menej obľúbená bola píšťala), spevu a tancu, zvlášť náboženskému. Učitelia, ktorí sa zaboberali čítaním, písaním, počítaním a literatúrou sa nazývali [[grammatikés]] a tí, ktorí sa zaoberali spevom a hrou na hudobné nástroje, boli [[kitharist]]i. V [[Platónove dialógy|Platónovom dialógu]] [[Protagoras]] sa dočítame: