Čakanská kultúra: Rozdiel medzi revíziami

'''Čakanská kultúra''' alebo '''čačianska kultúra''' bola kultúra cca 1250  –  1000 pred  Kr. (teda v mladej bronzovej dobe) na juhozápadnom Slovensku (východne od [[Váh]]u), v severozápadnom [[Maďarsko|Maďarsku]] (okolo [[Balaton (jazero)|Balaton]]u a [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]]) a v [[Burgenland]]e v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Je pomenovaná podľa mohyly v [[Čaka (okres Levice)|Čake]]. Vyvinula sa z [[karpatská mohylová kultúra|karpatskej mohylovej kultúry]]. Je reprezentovaná veľkými náčelníckymi (kniežacími) mohylami ([[Čaka (okres Levice)|Čaka]], [[Lužany (okres Topoľčany)|Lužany]], [[Kolta]], [[Dedinka]], [[Hövej]]), dobre vypálenou keramikou, plochými taniermi, vyššou diferenciáciou spoločnosti.

Táto kultúra ovládala okrajové územia susedných kultúr ([[Lužická kultúra|lužickej]], [[Velatická kultúra|velatickej]] a [[Pilinská kultúra|pilinskej]]). Vo vzťahu k pilinskej kultúre sa dokonca predpokladá akýsi „ochranný“ pomer, za ktorý pilinská kultúra platila svojimi bronzovými výrobkami. Od tejto kultúry pochádzajú najstaršie stredoeurópske bronzové panciere. Náleziská mohylníkov sú napr. [[Čaka (okres Levice)|Čaka]], [[Kolta]], [[Veľké Ripňany]], [[Dedinka]]. V Dedinke sa v jednom vedľajšom hrobe mohyly našiel hrob ženy – kňažky slnečného kultu, ktorý súdiac podľa výbavy patrí medzi najvýznamnejšie nálezy žien 13. storočia pred  Kr. na svete.

Po prelome Reineckeho stupňov Br D a Ha A1 (teda okolo roku 1200 pred  Kr.) badať vyľudňovanie a ochudobnňovanie oblastí tejto kultúry, z čoho sa usudzuje, že sa zúčastnila prvej vlny veľkého sťahovania národov bronzovej doby. S týmto prvým sťahovaním, súvisiacim s útokmi tzv. [[morské národy|morských národov]] vo Východnom Stredomorí (zničenie [[Kréta|Kréty]], [[mykénska civilizácia|mykénskej civilizácie]], boje s [[Egypt]]om), ktoré sa skončili začiatkom 12. storočia pred  Kr., a asi aj príchodom [[Dórovia|Dórov]] do Grécka, zrejme súvisí aj (na západnom Slovensku) zmena usporiadania spoločnosti, ktorú odteraz vedú vojenskí vodcovia, z ktorých sa konštituovali [[knieža]]tá a veľmoži.

* [[Samuel Cambel (historik) |CAMBEL, Samuel]], ed. ''Dejiny Slovenska I : (do roku 1526)''. 1. vyd. Bratislava : [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1986. s. 34.

[[Kategória:Archeologické kultúry z bronzovej doby]]