Púchovská kultúra: Rozdiel medzi revíziami

typo gram
(typo gram)
'''Púchovská kultúra''' alebo '''púchovská skupina''' bola [[archeologická kultúra]] cca od 300 pred n.l Kr. do 180 n.lpo Kr. (podľa zriedkavých názorov až do 4. stor. n.l.), ktorá sa v 1. storočí pred n.l Kr. rozkladala v severnom strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku, po prelome letopočtov už len na na strednom (prevažne severnom) Slovensku a v okolí Krakova. Púchovská kultúra v užšom zmysle sa začína v polovici 2. storočia pred n.l Kr.
 
Pomenoval ju [[Eduard Beninger]] roku 1937 podľa náleziska [[Púchov]], ktoré v polohe [http://puchovskaskala.sk/ Skalka] skúmal [[Emil_Friedrich_Johannes_Hoenning_O%60CarrollEmil Friedrich Johannes Hoenning O`Carroll|Emil Hoenning]] v rokoch 1888 – 1894.
 
==Etnicita ==
Podľa písomných prameňov sa zvykne stotožňovať s [[Kotíni|Kotínmi]], ktorých spomínajú antické texty, ale aj/alebo ojedinele s kmeňom [[Osovia|Osov]], s germánskymi Sidónmi a s málo preskúmanými Burmi, no aj so Slovanmi.
 
Ak si odmyslíme písané dokumenty, tak z čisto archeologického pohľadu išlo o typickú zmiešanú horskú skupinu zrejme s viacerými etnickými komponentmi. Vznikla zhruba na severnom Slovensku okolo 300 pred n.l Kr. zmiešaním (starých) prvkov [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] a (nových) prvkov [[kelti|keltskej]] kultúry. Neskôr pribudli aj dácke prvky a prvky przeworskej kultúry a germánske prvky.
 
Najviac historických a archeologických dôvodov umožňuje stotožniť púchovskú kultúru s Kotínmi.
 
==Predpúchovský horizont ==
Prvá fáza púchovskej kultúry (cca do 100 pred n.l Kr.) sa nazýva [[predpúchovský horizont]] (alebo [[predpúchovská skupina]]). V tejto fáze má keramický inventár skoro len halštatský charakter, objavili sa ale aj laténske kovové výrobky. Nadväzovali sa prvé kontakty s Keltmi, budovali sa hradiská a veľké hraničné opevnenia (Podtureň). Doložená je ťažba rúd a keltské mince.
 
==Klasický laténsky stupeň ==
Asi v polovici 2. storočia pred n.l Kr. sa na severnom Slovensku sformoval tzv. (klasický) laténsky stupeň púchovskej kultúry (púchovská kultúra v užšom zmysle). Nápadne sa zvýšila hustota osídlenia, vznikli nové osady a hradiská a materiálna kultúra prebrala mnohé znaky keltskej kultúry (najmä razbu vlastných mincí) – tieto práve definujú klasickú púchovskú kultúru. Zdá sa, že v polovici 2. storočia pred n.l Kr. došlo k presunu časti obyvateľstva z Panónie alebo juhozápadného Slovenska na severné Slovensko. Rozlišujú sa tri geografické zóny laténskeho stupňa:
*a) Považie, Ponitre a Pohronie na styku s keltsko-dáckym územím
*b) stredné Považie a severovýchodná Morava
*c) Orava, južné Malopoľsko, Liptov, Spiš.
V laténskej fáze vznikali veľké centrá jednotlivých regiónov, v ktorých pozorujeme intenzívnu výrobu a spracovanie kovov, vyskytovali sa importy z Itálie, Norika a Panónie. Razili sa vlastné mince, koncom 1. stor. pred n.l Kr. strieborné minci tzv. [[veľkobysterecký typ|veľkobystereckého typu]]. U väčších sídlisk rozlišujeme veľké, centrálne hradiská so zložitými opevneniami a malé hrádky s jednoduchým drevohlinitým opevnením. Hroby z tohto obdobia sú takmer neznáme, známe sú však obetiská ([[Liptovská Mara]], [[Prosné]]). Na obetisku v Prosnom sa spaľovali ako obetiny predmety zo železa, bronzu i zlata, ďalej keramika a určité časti tiel zvierat, ale aj ľudí. Objekt sa nachádzal v odľahlom horskom údolí mimo súvekých sídlisk. Väčšia bola svätyňa na centrálnom hradisku v Liptovskej Mare, kde sa na veľkých žiaroviskách spaľovali obetné dary vo forme šperkov, mincí, poľnohospodárskych plodín a zvierat, kým v hlbokej jame v strede objektu ležali nespálené pozostatky ľudských obetí. Tieto obetiská dokladajú príslušnosť k chtonickým, podsvetným kultom, súvisiacim hlavne so zabezpečovaním plodnosti a úrody.
 
==Prechodný katastrofický horizont ==
Okolo prelomu letopočtov (najmä na začiatku nášho letopočtu) dochádza v púchovskej kultúre k veľkým zmenám (tzv. prechodný katastrofický horizont púchovskej kultúry): veľké centrálne hradiská (Liptovská Mara – Havránok) končia v horizonte spálených a zničených osád (zrejme vojna v súvislosti s germánskou expanziou) a trochu neskôr v materiálnej kultúre silnie [[przeworská kultúra|przeworský]] a dácky vplyv.
 
==Rímska fáza ==
Potom nasledovala tzv. rímska fáza púchovskej kultúry – v starej rímskej dobe badať čiastočné opätovné oživenie sídlisk a ich produkcie. Počet sídlisk sa zmenšil, zato boli väčšie. Rozsah kultúry sa zmenšil o okrajové oblasti. Badať aj vplyvy Dákov (okolo prelomu letopočtu), trocha neskôr vplyvy przeworskej kultúry (severné vplyvy) a kvádske (južné vplyvy). Pozoruhodná je zmiešaná przeworsko-púchovská enkláva v oblasti Krakova zameraná na výrobu soli.
 
Podľa doterajších nálezov kultúra zanikla v súvislosti s markomanskými vojnami okolo 180 n.l., čo by potvrdzovali aj písomné správy referujúce o presídlení Kotínov v tomto období do Panónie.
 
== Literatúra ==
SLANÁ, A. -  – STANEKOVÁ, Z.: Roľníci púchovskej kultúry I. In: MÚZA 1/2015, str. 15 -  – 19. Dostupné online: http://www.floowie.com/sk/citaj/muza-12015_764914055557b31da92f3b/#/strana/14/zvacsenie/100/
 
SLANÁ, A. -  – STANEKOVÁ, Z.: Roľníci púchovskej kultúry II. In: MÚZA 2/2015, str. 18 -  – 24. Dostupné online: http://www.floowie.com/sk/citaj/muza22015/#/strana/18/zvacsenie/100/
 
[[Kategória:Archeologické kultúry na Slovensku]]
[[Kategória:Archeologické kultúry v Česku‎]]
[[Kategória:Archeologické kultúry zo železnej doby]]
[[Kategória:Železná doba]]
[[Kategória:Rímska doba]]
74 867

úprav