V roku [[1895]] promoval na Právnickej fakulte [[Karolova univerzita|Karolovej univerziteuniverzity]] v [[Praha|Prahe]]. Čoskoro začal pôsobiť v advokátnej kancelárii Josefa Sobičku, advokáta vyššieho kléru, ktorý spravoval cirkevné statky. V rokoch [[1898]]-[[1916]] pôsobil v Krajinskom výbore kráľovstva českého (v roku [[1902]] sa stal podtajomníkom krajinského výboru). Po vzniku Česko-Slovenska ([[1918]]) sa Emil Hácha stal členom [[Najvyšší správny súd|Najvyššieho správneho súdu]], ktorý spolu so svojím spolupracovníkom dr. [[Ferdinand Pantůček|Ferdinandom Pantůčkom]] pomáhal založiť. V roku [[1925]] bol po Pantůčkovej smrti vymenovaný za prvého prezidenta Najvyššieho správneho súdu. Bol členom [[Haag|haagského]] rozhodcovského súdu a legislatívnej rady vlády ČSR. V rokoch [[1924]]-[[1929]] bol docentom na Právnickej fakulte Karolovej univerzity. Po abdikácii [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] v dôsledku [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a po prijatí ústavného zákona o autonómii [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] bol [[30. november|30. novembra]] [[1938]] zvolený za prezidenta [[Druhá česko-slovenská republika|Česko-slovenskej republiky]].
