Softvér: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
XD
Wim b (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 195.146.142.6 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ
Značka: rollback
Riadok 1:
{{na úpravu}}'''Softvér''' (-kodifikovaný tvar<ref>softvér. In: {{Citácia knihy
'''Aplikácia''' alebo '''používateľský aplikačný program''' vo [[Výpočtová technika|výpočtovej technike]] a v [[Informatika|informatike]] je [[počítačový program]] pomáhajúci používateľovi pri uskutočňovaní činnosti určitého konkrétneho typu, napríklad pri manipulácii s textami ([[textový procesor]]), číslami, grafikou a pod. Aplikácie môžu byť združené do aplikačných balíkov napr. [[Kancelársky balík|kancelárskych]] ako sú [[Microsoft Office]] alebo [[OpenOffice.org|Open Office]]. Iným druhom aplikácií sú [[Internetová sieťová aplikácia|internetové sieťové aplikácie]].
| titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| vydanie = 3
| typ vydania = upr. a dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2000
| isbn = 80-224-0655-4
| počet strán = 590
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=softv%C3%A9r&s=exact&c=z523&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8#
| strany =
}}</ref><ref>http://jazykovaporadna.sme.sk/q/888/#axzz4iSVUFLPL</ref>; nekodifikované a staršie tvary: '''software'''<ref name="VSCS">softvér. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 =
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = revid. a dopl.
| vydavateľ = SAMO
| miesto = Bratislava-Veľký Šariš
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 1125
}}</ref><ref name="SI">{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| prekladatelia =
| titul = Spracovanie informácií : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Alfa (vydavateľstvo)|Alfa]]
| rok = 1979
| edícia = Edícia prekladových slovníkov
| zväzok edície =
| počet strán = 571
| strany = 509
}}</ref><ref>softvér. In: {{Citácia knihy
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 4
| typ vydania = dopl. a upr.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2003
| isbn = 80-224-0750-X
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=softv%C3%A9r&s=exact&c=3ca2&d=kssj4&ie=utf-8&oe=utf-8#
| počet strán = 985
| strany = 683
}}</ref>, '''softver'''<ref>softver. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 667
}}</ref><ref name="ASTS">{{Citácia knihy
| priezvisko = Beňačka
| meno = Štefan
| spoluautori = et al.
| titul = Anglicko-slovenský technický slovník 2 K{{--}}Z
| vydanie = 3
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Alfa
| rok = 1993
| isbn = 80-05-00846-5
| edícia = Edícia prekladových slovníkov
| zväzok edície =
| počet strán = 687
| strany = 454
}}</ref>; staršie názvy: '''programové vybavenie počítača'''<ref>programové vybavenie počítača. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul =
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 583
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Šalát
| meno = Tibor
| odkaz na autora = Tibor Šalát
| spoluautori = et al.
| titul = Malá encyklopédia matematiky
| odkaz na titul = Malá encyklopédia matematiky
| vydanie = 2
| typ vydania = preprac. a rozš.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1978
| počet strán = 854
| strany = 766
}}</ref>, '''programové vybavenie'''<ref name="SI" />, '''programové prostriedky (počítača)'''<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Minihofer
| meno = Oldřich
| priezvisko2 = Kratochvílová
| meno2 = Jindra
| titul = Anglicko-český slovník výpočetní techniky
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = SNLT
| rok = 1986
| počet strán = 494
| strany = 409
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Ragan
| meno = Ján
| titul = Anglicko-slovenský slovník výpočtovej techniky
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]
| miesto = Bratislava
| rok = 1998
| isbn = 80-08-01117-3
| počet strán = 485
| strany = 404
}}</ref>, '''funkčné vybavenie počítača''', '''operačné vybavenie počítača'''<ref name="ASTS" />, '''funkčné vystrojenie počítača''', '''operačné vystrojenie počítača''', '''kultúra počítača'''<ref name="VSCS" />; {{eng|''software''}}; skratka '''SW''', '''sw''') je súhrn všetkých [[program (počítačový)|programov]], ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení. Na rozdiel od [[Hardvér|hardvéru]] má nemateriálnu povahu. Rozlišujeme [[systémový softvér]] a [[Aplikácia (informatika)|aplikačný softvér]].
 
== Terminológia ==
Medzi softvér zaraďujeme [[operačný systém|operačné systémy]], [[ovládač zariadenia|ovládače zariadení]], ako aj všetky druhy aplikačných programov, napríklad textové editory a iné [[Kancelársky balík|kancelárske aplikácie]], grafické aplikácie, aplikácie na prehrávanie [[multimédiá|multimédií]], [[počítačová hra|hry]] a pod.
Rozdelenie [[Softvér|softvéru]] na operačný a aplikačný sa udialo asi 80-tych rokoch minulého storočia, keď [[Microsoft]] v systéme [[Windows]] začal označovať používateľské programy ako ''application''. Rozdiel medzi operačnýmmi a aplikačnými programami nie je presný a bol aj obsahom súdneho sporu USA proti Microsoftu{{na úpravu}}<references group="MAm vas rad" />
 
Počítačový softvér vyvíjajú [[programátor]]i, [[počítačová grafika|grafici]] atď v rôznych spoločnostiach, alebo tiež v komunite používateľov.
 
== Rozdelenie softvéru ==
Podľa funkcie môžeme softvér rozdeliť na niekoľko skupín:
* systémový softvér - umožňuje používanie počítača
** [[firmvér]] - interne riadi hardvérové zariadenia, býva typicky umiestnený v pamäti [[Permanentná pamäť (ROM)|ROM]], [[PROM]], alebo [[Flash pamäť|flash pamäť (Flash-EEPROM)]] ako napríklad [[Bios|BIOS]], firmvér [[Vstupno-výstupné zariadenia|vstupno-výstupných zariadení]] a pod.
** [[operačný systém]] - spravuje počítač, vytvára [[Používateľské rozhranie|prostredie]] pre programy a [[Používateľ|používateľa]], prideľuje programom zdroje ([[Pamäť (počítač)|pamäť]] a pod.)
*** jadro operačného systému ([[kernel]]) vrátane ovládačov zariadení
*** pomocné systémové nástroje - pre správu operačného systému (formátovanie diskov, nastavenie oprávnení, utility, démoni ...)
* [[Aplikácia (informatika)|aplikačný softvér]] - umožňuje užívateľovi vykonávať nejakú užitočnú činnosť, napríklad:
** [[Kancelársky balík|kancelárske balíky]]: textový editor, tabuľkový procesor, prezentačný program ...
** [[grafické programy]]: vektorový grafický editor, bitmapový grafický editor ...
** vývojové nástroje: vývojové prostredie, prekladač ...
** zábavný softvér: počítačové hry, prehrávače digitálneho zvuku a videa a pod.
Podľa finančnej dostupnosti môžeme softvér rozdeliť na:
* [[open-source softvér]] (voľný alebo [[slobodný softvér]] najčastejšie obsahuje [[zdrojový kód]] väčšinou s možnosťou jeho zmien a vylepšení a ďalšiu redistribúciu - voľne šírený v súlade s udelenou [[Licencia|licenciou]], napr. [[public domain]])
* [[freeware]] (bezplatný)
* komerčný softvér (platený) - môžete používať iba vtedy, ak zaplatíte za [[licencia|licenciu]] softvéru, a nebudete túto licenciu porušovať
* iné: [[shareware]], demo alebo testovacie (trial) verzie a pod. (bezplatne možné vyskúšať alebo používať po obmedzenú dobu alebo s inými obmedzeniami)
*softvér vytvorený na zákazku
 
Softvér môže byť [[Distribúcia softvéru|distribuovaný]] prostredníctvom [[Internet|Internetu]] alebo [[počítačová sieť|lokálnej sieti]], na [[pamäťové médium|pamäťových médiách]] ([[Cd|CD]], [[DVD]], [[Jednotka USB flash|USB]]...), alebo je už pred-inštalovaný na [[Pevný disk|pevnom disku]] počítača.
 
=== Iné typy softvéru ===
* [[Webová aplikácia]] alebo Internetová aplikácia je aplikácia typu [[klient-server]] vytvorená pre prostredie internetu alebo intranetu.
* [[Middleware]] - prepája softvérové komponenty alebo osoby a ich aplikácie
* Okrem užitočného existuje aj [[škodlivý softvér]] ako sú: [[počítačový vírus]], [[malware]] a pod.
* [[Bloatware]]
* [[Orphaned technology|Oprhanware (orphaned technology)]]
 
== Historické príklady softvéru ==
Táto časť tohto článku nie je aktuálna a preto slúži ako historický prehľad rôznych typov softvéru.
 
=== [[Kancelársky balík|Kancelárske balíky]] ===
* Textový editor (MS Word, Word, Writer a pod.) - umožňuje navrhovať a tlačiť stránky, na ktorých je [[text]] v kombinácií s [[grafika|grafikou]]. Aby bola čo najlepšia [[obsah]]ová i [[estetika|estetická]] úroveň [[tlač]]oviny, musí mať program niekoľko špecifických vlastností:
** Práca s množstvom typov a veľkostí písma ([[font]]y) na vytváranie nadpisov a zvýrazneného textu. Umožnenie proporcionálneho písma (tzn. písmeno "w" a "i" budú v riadku zaberať nerovnako široké miesto)
** Vytváranie stĺpcov a rámčekov s textom, orámovanie celej strany a iné efekty
** Vloženie grafických objektov vytvorených externým [[grafický editor|grafickým editorom]]
** Možnosť vloženia špeciálnych znakov, ktoré nie sú priamo na klávesnici počítača
** [[WYSIWYG]] - What You See Is What You Get. Programy umožňujúce vidieť vytváraný dokument na obrazovke tak, ako bude vyzerať v skutočnosti vytlačený na tlačiarni. Táto vlastnosť vylučuje, aby ste urobili chybu pri formátovaní stránky. Ušetrí vám papier, pretože si vytlačíte stranu presne tak ako ste ju chceli mať upravenú.
 
* Tabuľkový kalkulátor (MS Excel, Quattro, Calc atď.) Je program na vytváranie tabuliek. Je to matica čísel (textu, vzorcov) medzi ktorými je možné vykonávať matematické a textové operácie.
 
* Databázové systémy (Microsoft Access, MySQL) Programy na vytváranie a správu databáz.
 
* Prezentačný softvér (Microsoft PowerPoint) Programy na vytváranie prezentácií, multimedálnych súborov určených pre prezentovanie činnosti, alebo veci. Je možné vkladať text, obraz, video, zvuk ...
 
Doteraz spomínané programy tvoria základ [[Kancelársky balík|kancelárske balíkov]] Open Office, Office Libre, MS Office, StarOffice, PC Suite 602 Pro a pod.
 
=== Grafický editor ===
* Grafický editor (Adobe Photoshop, Paint Shop Pro, Corel Draw!, Corel Photo-Paint)
 
''Bitmapové'' (rastrové) grafické editory sú určené na úpravu fotografií a iných bitmapových obrázkov pre použitie na internete alebo tlač. Od programov tohto typu treba očakávať základné funkcie zmeny veľkosti, orezu, pootočenia obrazu, ručnú či automatickú korekciu farieb, rôzne filtre, zásuvné moduly (tzv. pluginy), efekty, prácu s vrstvami, množstvo automatických funkcií na odstraňovanie chýb fotografií, retuš, prácu s textom, použitie niektorých webových funkcií pre rýchlejšie vytváranie grafiky webových stránok. Množstvom a prevedením týchto funkcií sa jednotlivé programy od seba odlišujú. Do tejto skupiny programov treba zaradiť najmä dva vysoko kvalitné no aj cenovo pre amatérskych grafikov nedostupné produkty známych firiem: Adobe Photoshop a CorelPHOTO-PAINT (v balíku Corel Graphic Suite). Najlepším zástupcom lacnejších programov, ktoré sa snažia podobať spomenutým profesionálnym produktom, je Paint Shop Pro (www.jasc.com), ktorý je dodávaný spolu s programom Animation Shop na vytváranie animácií. Existuje i kvalitný grafický editor pod názvom GIMP distribuovaný pod licenciou GPL (t. j. zadarmo), hoci bol pôvodne určený pre OS Linux, dnes existuje aj rovnako kvalitná verzia pre Windows.
 
''Vektorové'' grafické editory nazapisujú farby jednotlivých obrazových bodov (pixelov), ale vlastnosti jednotlivých objektov vložených do obrazu (napr. čiara - farba, hrúbka, začiatočný bod, koncový bod, ...).
 
=== Iný softvér ===
* Antivírusové programy a antispywarové (NOD32, AVG, Avast, Norton Antivirus) slúžia na ochranu počítača pred tzv. škodlivými programami - vírusami, trójskymi koňami, spyware a pod.
 
* Správa súborov (Windows Commander, Servant Salamander, Turbo Navigator) Programy na správu súborov. Umožňujú kopírovanie, prenášanie, náhľady, sledovanie zmien, vytváranie a správu adresárovej štruktúry.
 
* Zálohovacie, archivačné a kompresné nástroje (Nero Burning ROM, WinZip, WinRAR, Power Archiver, UltimateZip, ...) Programy pre vytváranie záloh, kompresiu dát a pod.
 
* Multimediálne utility (CD a DVD prehrávač, MP3player, prezerač grafických súborov) Programy pre prehrávanie a vytváranie multimediálneho obsahu.
* Vývojové prostredia programovacích jazykov (Turbo Pascal, Borland Delphi, MS Visual Basic, ...) Sú programy na vytváranie softvéru. Vyššie programovacie jazyky umožňujú naprogramovať aplikačný softvérˇ. Súčasťou balíka sú ladiace programy a simulátory.
 
* Internetové nástroje (Internet Explorer, Netscape, off-line sťahovače www stránok, FTP, downloadery, HTML editory, ... ) Nástroje na prezeranie obsahu internetu, sťahovanie, vyhľadávanie stránok, sťahovanie a odosielanie pošty.
 
* Systémové nástroje (ovládače, defragmentácia) Systémové nástroje sú programy na správu operačného systému, správu a údržbu softvéru.
 
* Vzdelávacie programy ([[SmartBooks]], encyklopédie, slovníky, prekladače, Route66)
 
* Geografické informačné systémy a GPS Programy pre prácu s GPS, mapové softvéry, navigačné softvéry.
 
* [[Ekonomické aplikácie]] (účtovnícke, skladové, výpožičné) Ekonomické balíky, účtovníctvo, mzdy, fakturácia, správa skladu, spolupráca s registračnými pokladňami.
 
* DTP (DeskTop publishing) Programy pre prípravu tlače - kníh a časopisov.
 
* CAD a 3D modelovanie Programy pre kreslenie stavebným a strojárskych výkresov, modelovanie, 3D výstupy, renderovanie a pod.
 
* Programy na oddych a relax (hry)
 
Keď sa autor rozhodne distribuovať svoj softvér ako public domain, vzdáva sa tak všetkých práv diktovať, čo smie a nesmie byť zmenené. Open source kód, hoci je tiež zadarmo, nesie so sebou aj zopár obmedzení spomenutých v licencii. Používatelia musia vedieť čo môžu a nemôžu robiť s daným kusom programu. Pod pojmom otvorený (open) kód sa myslí to, že používateľ má prístup k zdrojovému kódu programu v jazyku, v ktorom bol napísaný. Naproti tomu väčšina komerčných programov prichádza už v binárnej verzii zdrojového kódu - bez pribaleného zdrojového kódu. Éra open source nástrojov a programov sa do dnešnej podoby dostala vďaka Linuxu.
 
== Referencie ==
<references />
 
[[Kategória:Softvér| ]]