|
[[Súbor:Dq1.jpg|thumb|Balet Don Quixote]]
'''Balet''' je umelecký útvar, zjednocujúci [[hudba|hudbu]], [[libreto]], [[Choreografia (kompozícia pohybu)|choreografiu]], [[scéna|scénu]] a [[kostým]]y. Balet môže byť samostatné dielo,právom alebopovažujú môžeza byťvrchol súčasťouich [[opera|opery]], alebo [[opereta|operety]]kariéry.
== Vývoj baletu ==
Samotný po prvýkrát ([[1390]] – [[1470]]) v diele ''De Arte S'' pre svoje diela, namiesto pojmu (tanec). Za prvé baletné dielo sa vo všeobecnosti považuje ''de la'' ([[1581]]), od . V tom istom roku publikoval svoje čo bol manuál baletnej techniky. Balet sa ďalej vyvíjal zo spoločenských [[tanec|tancov]] renesancie, v druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]] jednak ako vložka talianskych opier, a jednak ako francúzsky Títo predchodcovia baletu obsahovali tance, ktoré v boli doplnené špeciálnymi kostýmami a výzdobou.
Balet ako samostatná umelecká forma vznikol vo [[Francúzsko|Francúzsku]] počas vlády [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] ([[1643]] – [[1715]]), ktorý bol veľkým prívržencom tanca. Keďže v tom čase dochádzalo k postupnému poklesu kvality tanečných štandardov, založil Ľudovít XIV. v roku [[1661]] [[Académie royale de danse]] (Kráľovskú akadémiuz tanca). Jeho dvorným hudobným skladateľom bol [[Jean-Baptiste Lully]], ktorý v tom istom roku zložil prvý tzv. comédie-ballet. Tato raná forma baletu obsahovala hru, kde tanec oddeľoval jednotlivé scény. Vďaka Lullymu došlo k rozdeleniu tanečnej akadémie na dve časti: opéra-ballet, a školu pre profesionálnych tanečníkov, ktorá bola spojená s [[Académie royale de musique]].
[[Súbor:Wiener Staatsoper Schwanensee Szene Akt4.jpg|thumb|[[Piotr Iľjič Čajkovskij]]: ''Labutie jazero'' – scéna z [[Wiener Staatsoper]]]]
V [[18. storočie|18. storočí]] došlo k popularizácii baletu, ktorá viedla k rozpracovaniu a vylepšeniu baletnej techniky. Balet sa postupne stával rovnoprávnou dramatickou formou. Na vývoj baletu malo veľký vplyv vydanie [[Lettres sur la danse et les balety]] ([[1760]]; [[Jean-Georges Noverre]]), vďaka ktorej došlo k úplnému presadeniu pantomímy ako aj k reforme pohybov, čo zlepšilo možnosti vyjadrovať príbeh.
V [[19. storočie|19. storočí]] záujem o balet čiastočne poklesol, keď v dôsledku veľkých spoločenských zmien stratil balet oporu v aristokratických kruhoch. Napriek tomu sa naďalej rozvíjal hlavne vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Rusko|Rusku]]. Svoj vrchol dosiahol ruský balet v dielach [[Piotr Iľjič Čajkovskij|P. I. Čajkovského]], hlavne v balete [[Labutie jazero]], ktorý sa považuje za akýsi vrchol čistoty a dokonalosti v balete. Hlavná ženská postava v Labuťom jazere je veľmi náročnou dvojúlohou a baletky ju právom považujú za vrchol ich kariéry.
Práve Ruská škola [[Sergej Pavlovič Ďagilev|Sergeja Pavloviča Ďagileva]] viedla k istej renesancii klasického baletu v [[20. storočie|20. storočí]], hlavne vďaka svojim vynikajúcim tanečníkom ako napr. Václav Fomič Nižinskij či Anna Pavlovna Pavlovová ale tiež umelcom z iných oblastí umenia, prispievajúcim k vysokej úrovni súboru (vývarník Léon Bakst, skladatelia [[Claude Debussy]] a [[Igor Fiodorovič Stravinskij]] či takí velikáni ako [[Pablo Picasso]] alebo [[Coco Chanel]]). Najznámejšie baletné diela zo začiatku 20. storočia sú ''Romeo a Júlia'' a ''Peter a Vlk'' od [[Sergej Sergejevič Prokofiev|S. Prokofieva]] ako aj ''Vták ohnivák'' od [[Igor Fiodorovič Stravinskij|I. Stravinského]] či [[Luskáčik (Čajkovskij)|Luskáčik]] od [[Piotr Iľjič Čajkovskij|P. I. Čajkovského]].
| 