Verzia z 19:45, 30. október 2018 upraviť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 418 editací wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:47, 30. október 2018 upraviť vrátiť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 418 editací wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 11: V helénskom období sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá a[[Nikomedia]] (dnešný [[Izmit]]), [[Nikaia]] (dnešný [[İznik]]) a [[Prusa]] (dnešná [[Bursa]]). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol [[Zipoetes]]. Významný kráľ bol aj [[Nikomedes I.]], ktorý bojoval so [[Seleukovci\|Seleukovcami]] a pozval do Anatólie na pomoc proti nim [[Kelti\|Keltov]]. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej Anatólii, odvtedy známej ako [[Galatia]]. [[Nikomedes IV.]] zanechal svoju ríšu v závete [[Staroveký Rím\|Rimanom]], ktorí už kontrolovali [[Pergamon]]. Bitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá boli [[Nikomedia]] a [[~~Herakleia~~Hérakleia ~~Pontiké~~Pontská]]. Z Bitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ tohto obdobia [[Cassius Dio\|Kassios Dion]]. V 3. storočí Bitýniu s Herakleiou vyplienili germánski [[Góti]], ktorí útočili na Rímske impérium z [[Krym]]u. Cisár [[Dioklecián]] začlenil v rámci modernizácie rímskeho provinčného rozdelenia územie Bitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo [[kresťanstvo]] a väčšina Grékov z Bitýnie boli už v 3. storočí kresťania. V Nikomédii sídlil cisár [[Dioklecián]] a odvtedy tu žilo veľa rímskych cisárov. Usadil sa tu aj [[Konštantín Veľký\|Konštantín]], keď porazil cisára [[Licinius\|Licinia]]. Konštantín uznal kresťanstvo a založil nové hlavné mesto [[Konštantínopol\|Konštantinopol]], ktorý sa postupne rozrástol aj na ázijské, bitýnske územie. Riadok 20: V [[11. storočie\|11. storočí]] celú západnú Anatóliu dobyli Turci. Na krátko boli vytlačení [[križiaci\|križiakmi]], no Turci v roku [[1204]] nakoniec dobyli [[Byzantská ríša\|Byzanciu]]. Bitýnski Gréci na území, ktoré nepadlo do rúk Turkom, založili veľkú maloázijskú ríšu, [[Nikajské cisárstvo]], s hlavným mestom v Nikei. Vládol tu rod Paleologovcov, ktorý neskôr vyhnal Európanov z Konštantinopolu a obnovil Byzantskú ríšu. V [[15. storočie\|15. storočí]] Bitýniu opäť ovládli Turci, tentoraz Osmanskí. Z Pruse urobili svoje hlavné mesto a odtiaľ dobyli európsku časť Byzancie. Na rozdiel od Konštantiínopolu a juhozápadnej Anatólie tu grécke obyvateľstvo v pomerne veľkom množstve prestúpilo na [[islam]] a tak sa poturčilo. V tomto období tu boli najvýznamnejšími mestami Prusa (Bursa) a Nikea (Iznik). Gréci sa udržali predovšetkým vo veľkých mestách, ako Nikomidia (antická Nikomedia, turecký Izmit), Nikea (Iznik), Iraklia Pondikí (antická ~~Herakleia~~Hérakleia ~~Pontiké~~Pontská), v meste Chalkidón (antický Chalkedón) a v meste Mudaňa. Vo väčšine vznikli významné patriarcháty ortodoxného kresťanstva. Z mesta Prusa pochádzajú rôzne známe jedlá, napríklad grécky [[Gyros]]. Gréci opustili tieto územia až v roku [[1923]], po porážke gréckych vojsk [[Mustafa Kemal Atatürk\|Kemalom Attaturkom]] a výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Anatólski Gréci sa usadili v Grécku, tieto územia boli osídlené moslimami. Dnes sú najvýznamnejšie mestá tohto kraja Iznik a Bursa.

Bitýnia: Rozdiel medzi revíziami