Umelá pľúcna ventilácia: Rozdiel medzi revíziami

 

== História ==

 

== Technické riešenia ==

Prístroj pre umelú pľúcnu ventiláciu  (ventilátor) dodáva nastavené množstvo vzduchu alebo zmesi vzduchu a kyslíka do dýchacích ciest pacienta v cykloch, ktorých počet za minútu je nastaviteľný a približne zodpovedá normálnej frekvencii dýchania. Podstatnou súčasťou každého ventilátora je ventil alebo sústava ventilov, ktoré pri vdychu prepúšťajú zmes plynov z prístroja do dýchacích ciest a pri výdychu vypúšťajú plyny z dýchacích ciest pacienta do atmosféry. Dychový objem sa nastavuje buď priamo (objemovo riadený ventilátor, ktorý zastaví umelý vdych po dosiahnutí určeného objemu), alebo prostredníctvom tlaku v dýchacích cestách, pri dosiahnutí ktorého sa umelý vdych ukončí (tlakovo riadený ventilátor). Správnosť nastavenia sa potom kontroluje meraním celkového objemu vdychovanémo plynu za minútu a nasýtenia krvi kyslíkom. Ventilátory s takto jednoduchým ovládaním sa dnes používajú len krátkodobo, pri [[Kardiopulmonálna resuscitácia|kardiopulmonálnej resuscitácii]], prípadne transporte pacienta. Poháňané sú spravidla prúdením kyslíka z tlakovej nádoby, ktorý tiež tvorí časť vdychovanej zmesi plynov. Obvykle sa používa zmes vzduchu so 40% kyslíka (FiO2  40%), na začiatku krátko aj čistý 100% kyslík (nesmie sa aplikovať dlhodobo). Pre dlhodobejšiu umelú pľúcnu ventiláciu sa používajú vyspelejšie prístroje, spravidla riadené elektronicky, ktoré dokážu dávkovať vdychovanú zmes plynov s optimalizovaným priebehom prietoku a tlaku, v zvolenom tzv. ventilačnom režime, ktorý sa dá zvoliť podľa príčiny zlyhania dýchania, diagnózy a celkového stavu pacienta. Moderné ventilátory, určené pre dlhodobé použitie v podmienkach jednotky intenzívnej starostlivosti priebežne  kontrolujú parametre, dosiahnuté u pacienta aj vlastnú funkciu a na nebezpečné hodnoty upozorňujú obsluhu alarmom.  Pretože u intubovaného pacienta je vyradené zvlhčovanie a ohrievanie vdychovaného vzduchu v nose a horných dýchacích cestách, sú pravidelne vybavené zariadením na zvlhčovanie, prípadne aj ohrievanie vdychovanej zmesi. V súčasnosti sa vyrábajú tiež ventilátory, určené pre dlhodobé používanie pacientmi v domácich podmienkach, so zvýšenou odolnosťou voči zlyhaniu a zjednodušenou obsluhou.

 

== Ventilačné režimy ==

Moderné ventilátory umožňujú výber širokej škály ventilačných režimov, od úplne nezávislých od vlastnej dychovej aktivity pacienta až po režimy, rôznym spôsobom synchronizované s  dychovou aktivitou pacienta (spontánnym nádychom), ktoré sa tiež líšia podielom vykonávanej dychovej práce - s plnou alebo čiastočnou ventilačnou podporou. V zásade sa v maximálnej možnej miere rešpektuje vlastná dychová aktivita pacienta, ale v mnohých prípadoch takýmto spôsobom nie je možné dosiahnuť potrebné dychové objemy, dostatočné okysličenie krvi pacienta napriek zvyšovaniu obsahu kyslíku vo vdychovanej zmesi a tým dosiahnutie životne nevyhnutných parametrov, ktoré má prednosť pred synchronizáciou. Voľba vhodného režimu musí zohľadňovať aj riziko vzniku [[Atelektáza|atelektáz]], traumatizácie pľúc a ďalšie okolnosti, napríklad stav a parametre krvného obehu.

 

[[Kategória:Pneumológia]]