Verzia z 21:31, 19. jún 2018 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Riadiace znaky Unicode - Zlý zápis ISBN) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:36, 15. november 2018 upraviť vrátiť Smrtihlav (diskusia \| príspevky) 1 233 editací čiastočné úpravy, vyhodenie neencyklopedického textu Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: ~~{{na úpravu}}~~ {{Infobox Osobnosť \|Meno = Georges Jacques Danton Řádek 11 ⟶ 10: \|Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] }} '''Georges Jacques Danton''' (* [[26. október]] [[1759]], [[Arcis-sur-Aube]] – † [[5. apríl]] [[1794]], [[Paríž]], [[Poprava\|popravený]]) bol vedúca osobnosť ranej fázy [[Veľká francúzska revolúcia\|Veľkej francúzskej revolúcie]]. ~~Narodený~~Narodil sa 26. októbra 1759 v Arcis-sur-Aube v severovýchodnom [[Francúzsko\|Francúzsku]]. Zomrel 5. apríla 1794 v Paríži na Námestí Revolúcie, dnes Námestie Svornosti ([[Place de la Concorde]]), sťatý [[Gilotína\|gilotínou]]. Bol [[Advokát\|advokátom]] a politikom. Jedna z najvýznamnejších postáv Veľkej francúzskej revolúcie. Spoločne s [[Jean-Paul Marat\|Maratom]] založil ~~Klub cordelierov~~ v apríli 1790 Klub cordelierov. Istý čas bol prefektom Parížskej obce (Komúny). Minister spravodlivosti (1792) . Neskôr člen Konventu (6. septembra 1792), vzdal sa postu ministra. Autor návrhov na vznik Revolučného tribúnu a Výboru pre verejné blaho (1793). V Konvente patril medzi montagnardov (Hora). Od roku 1793 bol členom Výboru pre verejné blaho a vystupoval proti hebertovcom a [[Jakobíni\|jakobínom]]. V roku 1794 ho spolu s ďalšími [[Cordeliéri\|cordeliérmi]] obvinili z korupcie a iných previnení, na príkaz Výboru pre verejné blaho ho zatkli a spolu Camillom Desmoulinsom (novinárom a priateľom z mladosti), odsúdili a popravili. == Charakteristika == Bol výrečný. ~~Ako~~Podobne ako [[Honoré Gabriel Riqueti de Mirabeau\|Mirabeau]] bol mohutný a škaredý, poznačený [[Kiahne\|kiahňami]]. „Príroda,“ vravel, „mi dala do vienka atletickú postavu a drsnú tvár slobody.“ ~~Tento inteligentný Porthos mal vášne rovnako výrazné, ako boli jeho rysy. Miloval [[Paríž]], život, svoju ženu. Z času na čas potreboval chvíle na odpočinok a na lásku.~~ Ako advokát [[Kráľovská rada\|kráľovskej rady]] hovoril už od roku [[1788]]: „Čo nevidíte, ako sa blíži lavína?“ Ako realista sa vrhol do revolúcie, v úspech ktorej veril. Nebol vedome nepriateľom monarchie, ~~ani~~ vlastníctva, ani cirkvi. Bol skôr dobromyseľný. ~~„Narodil sa mierny, citlivý a plachý.“~~ Na strednej škole vynikal v [[Slohový útvar\|slohu]]. Návšteva u [[Jean-Jacques Rousseau\|Rosseaua]] ho poznamenala na celý život. „Za ctižiadostivcom a machiavellistom sa skrýval utopista a fanatik svojej chiméry.“ Ale aj keď používal slovník Spoločenskej zmluvy, nebolo v Maximilianovi nič z Jean Jacquesovej skutočnej nehy. Jeho krátkozraké zelené oči, jeho tvár „rozčúlenej mačky“, jeho ľadový veľknažský výraz, jeho intelektuálna arogancia, jeho viera vo vlastnú neomylnosť, jeho zámerné perfídne obviňovanie vytvárali okolo neho priestor samoty a hrôzy. Napriek tomu imponovala jeho pevnosť. „[[Maximilián Robespierre\|Robespierre]] dôjde ďaleko,“ povedal Mirabeau, „verí všetkému, čo hovorí.“ Danton miloval lásku, Robespierre miloval len sám seba a rovnosť – pre tých ostatných. Danton miloval bitku, Robespierre pochvaľovanie. Danton bol až príliš prístupný, Robespierre nepodplatiteľný. Danton si tykal so všetkými priateľmi, Robespierre tykal len ľudu, ktorý obdivoval Robespierrové cnosti, jeho čistotu a poctivosť, tým viac, čím menej sa s nimi u iných stretával. Danton podporoval Robespierra, ktorý sa o jeho silu opieral, pretože ju potreboval, ale rozčuľovala ho „obhrublosť toho titána“ a už pomýšľal na to, ako sa bez neho obísť. Danton bol človek, ktorý mál rád dobré jedlo, ženy a hlučné zábavy. Podľa pamätníkov mal postavu ~~Herkulesa~~Herkula a ramená ako Atlas, buldočí vzhľad, opuchnuté líca, silnú spodnú čeľusť a tvár znetvorenú kiahňami. Vlasy mal tmavé, väčšinou rozježené, nos krátky a široký, pery plné. Potrpel si na prudké široké gestá, hlas ~~vedel~~mal ~~rozozvučať ako keby v neobmedzenom rozpätí~~zvučný. Aj keď sa vedel vyjadrovať vzletne, hovoril často hrubo.▼ ~~== Danton a jeho súkromný život ==~~ Danton sa narodil 26. Októbra 1759 v Arcis-sur-Aube v rodine okresného prokurátora, Jacquesovi Dantonovi, a Mary Camos v malomestskej nezámožnej rodine. Mal dva a pol roka, keď mu zomrel otec. Matka sa po ôsmich rokoch znovu vydala za majiteľa práčovne. Ako o študentovi o ňom jedni tvrdili, že ničím nevynikal, iný zase, že bol šikovný žiak a horlivý čitateľ Danta, Shakespearea, Corneilla, Rabelaisa.▼ == Súkromný život == Sedem rokov bol pisárom u právneho zástupcu Vinota v Paríži. V roku 1787 si ako dvadsaťosemročný kúpil za požičané peniaze úrad advokáta v Kráľovskej rade a oženil sa s Antóniou Gabrielou Charpentier, dcérou zámožného kaviarnika a kontrolóra nájmov, mali troch synov. Zomrela 10. Februára 1793. Danton sa znova oženil. Vzal si 16-ročná dcéru Marc-Antoine Gelýho, člena Klubu cordelierov, Louise Sébastienne Gély. Pri výkone advokátstva skvele zdokonalil svoje rečnícke schopnosti a čoskoro sa preslávil ako obávaný protivník na súde. Dokonale poznal zvykové právo aj životný štýl doby. 20. apríla 1791 sa Danton vzdal advokátstva. V r. 1794, pred tým než šiel na gilotínu, bol statkárom v aubskom kraji. Rýchly vzrast jeho majetku budil pohoršenie v aubskom kraji.▼ ▲Danton sa narodil 26. ~~Októbra~~októbra 1759 v Arcis-sur-Aube vdo ~~rodine~~malomestskej nezámožnej rodiny okresného [[Prokurátor\|prokurátora,]] ~~Jacquesovi~~Jacquesa ~~Dantonovi,~~Dantona a jeho manželky Mary Camos ~~v malomestskej nezámožnej rodine~~. Mal dva a pol roka, keď mu zomrel otec. Matka sa po ôsmich rokoch znovu vydala za majiteľa práčovne. Ako o študentovi o ňom jedni tvrdili, že ničím nevynikal~~, iný~~; ~~zase~~iní, že bol šikovný žiak a horlivý čitateľ [[Dante Alighieri\|Danta]], [[William Shakespeare\|Shakespearea]], Corneilla, Rabelaisa. Sedem rokov bol pisárom u právneho zástupcu Vinota v [[Paríž\|Paríži]]. V roku 1787 si ako 28-ročný kúpil za požičané peniaze úrad [[Advokát\|advokáta]] v Kráľovskej rade a oženil sa s Antóniou Gabrielou Charpentier, dcérou zámožného kaviarnika a kontrolóra nájmov. Mali troch synov. Zomrela 10. februára 1793. ▲Danton bol človek, ktorý mál rád dobré jedlo, ženy a hlučné zábavy. Podľa pamätníkov mal postavu Herkulesa a ramená ako Atlas, buldočí vzhľad, opuchnuté líca, silnú spodnú čeľusť a tvár znetvorenú kiahňami. Vlasy mal tmavé, väčšinou rozježené, nos krátky a široký, pery plné. Potrpel si na prudké široké gestá, hlas vedel rozozvučať ako keby v neobmedzenom rozpätí. Aj keď sa vedel vyjadrovať vzletne hovoril často hrubo. ▲Sedem rokov bol pisárom u právneho zástupcu Vinota v Paríži. V roku 1787 si ako dvadsaťosemročný kúpil za požičané peniaze úrad advokáta v Kráľovskej rade a oženil sa s Antóniou Gabrielou Charpentier, dcérou zámožného kaviarnika a kontrolóra nájmov, mali troch synov. Zomrela 10. Februára 1793. Danton sa znova oženil. Vzal si 16-~~ročná~~ročnú dcéru ~~Marc~~Marca-~~Antoine~~Antoina Gelýho, člena Klubu cordelierov, Louise Sébastienne Gély. Pri výkone ~~advokátstva~~advokátskej praxe skvele zdokonalil svoje rečnícke schopnosti a čoskoro sa preslávil ako obávaný protivník na súde. Dokonale poznal zvykové právo aj životný štýl doby. 20. apríla 1791 sa Danton vzdal ~~advokátstva~~advokácie. V r.roku 1794, ~~pred tým~~predtým než šiel na gilotínu, bol statkárom v aubskom kraji. Rýchly vzrast jeho majetku tu budil pohoršenie.{{na ~~v aubskom kraji.~~úpravu}} == Danton, politika, revolúcia == Od počiatku revolúcie sa hlásil k demokratom, dokonca k občianskej ľavici. Zúčastňoval sa na občianskych zhromaždeniach, v sekcii Théâtre-Français, v jakobínskom klube – tam najprv chodil iba poslúchať. Vynikol v Klube cordelierov, ktorý založil v apríli 1790 spoločne s Maratom. Medzi najchudobnejšími získal Danton povesť ľudového tribúnu, ktorý podobne ako Marat, vedel predvídať udalosti. Z Klubu cordelierov vyšlo prvé volanie po súde s kráľom, po ustanovení republiky i po terore. Riadok 69: * ''MAUROIS, André. Dejiny Francúzska * BASZKIEWICZ, J. ''Francúzska revolúcia 1789-1794 občianska spoločnosť''. Preklad J. Roháč. Bratislava : Obzor, 1989. 370 s. * HOTMAR, J. ''Dobrodružství Velké revoluce 1789-1799''. Praha : Nakladateľstvo Panorama, 1989. 408 s. ISBN 80-7038-035-7. * HURČÍK, S''. Rebel revolúcie. Georges Jacques Danton''. In: Historická revue 15, 2004, č. 5-6, s. 22-25. *KORNGOLD, R. ''Robespierre a čtvrtý stav''. Praha : Nakladatelské družstvo Máje, 1948. 357 s.

Georges Jacques Danton: Rozdiel medzi revíziami