Fenomenológia: Rozdiel medzi revíziami

Výrazom '''fenomenológia''' alebo '''fenomenologická filozofia''' sa označuje aj [[filozofický smer|smer]] alebo hnutie súčasnej [[filozofia|filozofie]], ktoré inicioval [[Edmund Husserl]]: požaduje od filozofie vedeckú presnosť s cieľom, aby sa stala základom pre ostatné [[Veda|vedy]] a ich špecifické postupy. Treba sa vrátiť späť k veciam samotným, aby sme pochopili ich podstaty v zmysle [[eidetická redukcia|eidetickej redukcie]]. [[Epoché]] komplementárne uchopuje [[transcendentálne ja]]. Husserlovým cieľom pritom nebolo vytvoriť systém, ale metódu (pozri: [[fenomenologická metóda]]) a opísať, čo možno vidieť, ak sa riadime touto metódou. Týmto mala fenomenológia značný vplyv a rozptýlila sa do rôznych filozofických učení, čo odporuje vlastne pôvodným Husserlovým zámerom.

Predovšetkým je nutné povedať, že Husserl vnímal stratu "absolútneho" ako skutočnú krízu, a to nielen vo [[filozofia|filozofických]] [[veda|vedách]], ale aj v [[civilizácia|civilizácii]] ako takej. [[Skepticizmus]], odmietanie racionality [[metafyzika|metafyziky]], nástup [[iracionalizmus|iracionalistických]] filozofických prúdov, rekonštrukcia [[idealizmus|idealizmu]] a [[novokantovstvo|novokantovstva]], [[Nietzsche|Nietzscheho]] [[relativizmus]] a [[Dilthey|Diltheyov]] [[Historizmus (filozofia)|historizmus]] boli stelesnením tejto krízy. Znamenalo to v konečnom dôsledku odmietanie filozofie a jej základov vedcami a [[Empirizmus|empiristami]]. A práve fenomenológia si vytýčila za cieľ vrátiť filozofii jej vedecký status a [[Európa|európske]] myslenie dostať späť na cestu [[rozum|racionality]]. Husserl utvrdil [[novovek|novoveký]] obrat k [[subjektivita|subjektivite]] s cieľom dospieť k objektívnej [[pravda|pravde]]. Takto sa fenomenológia stala podrobným skúmaním základných štruktúr [[vedomie|vedomia]] (subjektivita) s dôrazom na odvodenie nevyhnutných a univerzálnych právd našej skúsenosti ([[objektivita]]).