Verzia z 07:59, 29. november 2018 upraviť 87.197.31.89 (diskusia) sncjdnchk Značky: školská IP vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:00, 29. november 2018 upraviť vrátiť SimmeD (diskusia \| príspevky) S právom rollback 103 editací d Verzia používateľa 87.197.31.89 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA Značka: rollback Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Rota do âmbar.jpg\|right\|thumb\|Jantárová cesta]] '''Jantárová cesta''' bola obchodná suchozemská cesta v [[pravek]]u (od eneolitu) a [[starovek]]u, ktorá spájala [[Aquileia\|Aquileiu]] pri Jadrane, cez Emonu ([[Ľubľana]]), Savariu ([[Szombathely]]), [[Carnuntum]] (pri Hainburgu), [[Devín]], Moravskú bránu, [[Vroclav]], Calisiu ([[Kalisz]]) a [[Toruň]] s východobaltskými oblasťami (ústím [[Visla\|Visly]]). Najviac sa používala od konca [[7. storočie pred Kr.\|7. stor. pred Kr.]] do [[5. storočie\|5. storočia]]. Najväčší pohyb na nej bol v 2. storočí, kedy cesta slúžila na diaľkový obchod [[Rímska ríša\|Rímskej ríše]]. Na Slovensku viedla jej ~~demencikova~~hlavná trasa cez [[Devínska brána\|Devínsku bránu]] a pozdĺž západných svahov [[Malé Karpaty\|Malých]] a [[Biele Karpaty\|Bielych Karpát]]. Používala sa aj alternatívna trasa cez [[Bratislava\|Bratislavu]] a popod juhovýchodné svahy Malých Karpát, popri [[Dudváh]]u cez [[Čachtice]] a [[Váh]]u do [[Trenčín]]a, odkiaľ vetva pokračovala [[Vlársky priesmyk\|Vlárskym priesmykom]] smerom k hlavnej trase na Morave. Prepravoval sa po nej [[jantár]] z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové a iné výrobky na sever. Trasu a význam cesty dokladajú početné historické pramene a nálezy jantáru. Napríklad vo [[Vroclav]]i sa našli 3 veľké sklady s 30 q surového jantáru a o dôležitosti strediska pri dnešnej Kaliszi vieme od [[Klaudios Ptolemaios\|Ptolemaia]].

Jantárová cesta (história): Rozdiel medzi revíziami