Verzia z 12:05, 20. február 2017 upraviť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací d rekat ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:42, 2. december 2018 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 210 editací d →‎Druhá svetová vojna: opr. Ďalšia úprava →
Riadok 33: Na začiatku vojny bol jeden z najlepších veliteľov, ktorí Stalinovi ostali. V [[január]]i [[1939]] velil jednotkám a armádam v bojoch s [[Japonsko\|japonským cisárstvom]] pri rieke [[Chalchin-Gol]] v [[Mongolsko\|Mongolsku]]. Tam [[20. august]]a [[1939]] velil útoku proti japonským vojskám, ktorý sám vypracoval. Veľmi úspešne operovali najmä [[tank]]ové jednotky, s pomocou ktorých po oboch krídlach nepriateľských vojsk obkľúčil a do konca mesiaca zničil väčšinu nepriateľských vojsk. Podobnú [[Vojenská taktika\|taktiku]] využívali neskôr sovietske vojská aj v neskorších fázach bojov s nacistickým Nemeckom. Od roku [[1940]] velil jednotkám Kyjevského vojenského okruhu. Od [[január]]a do [[júl]]a [[1941]] bol náčelníkom generálneho štábu, od [[august]]a [[1942]] zástupcom vrchného veliteľa [[Červená armáda\|Červenej armády]]. Bol jeden z mála tých ktorí sa odvážili [[Josif Vissarionovič Stalin\|Stalinovi]] oponovať a vyjadrovať svoj nesúhlas priamo do očí. Tak napríklad pri obranných bojoch zachránil život ~~svojmu zástupcovi~~gen. [[Ivan Stepanovič Konev\|Ivanovi Konevovi]], ktorého plánoval Stalin popraviť, kvôli porážkam na fronte. Počas vojny bol v mnohých štábnych funkciách jeho zástupcom [[Vasilij Danilovič Sokolovskij\|V. D. Sokolovskij]]. [[Súbor:Zhukov in October 1941.jpg\|náhľad\|vpravo\|Žukov pri mapách, október 1941]] Počas [[Veľká vlastenecká vojna\|~~Veľkej vlasteneckej~~nemecko-sovietskej vojny]] sa prejavil ako talentovaný veliteľ. Zohral významnú úlohu pri [[blokáda Leningradu\|obrane Leningradu]] v roku [[1941]]. Svojimi nekompromisnými rozkazmi a správnym zhodnotením situácie odvrátil porazeneckú náladu svojich predchodcov a ~~zabránil~~stabilizoval ~~strate~~front pri ~~mesta~~meste. I keď niektoré pramene uvádzajú, že jeho účasť na bitke nebola príliš dôležitá, pretože jeho predchodcovia krátko pred jeho príchodom nakoniec podnikli potrebné opatrenia. Ako náčelník generálneho štábu sa podieľal na odrazení [[bitka o Moskvu\|útoku na Moskvu]] na prelome rokov [[1941]]–[[1942]]. 27. augusta 1942 ho Stalin vymenoval za zástupcu vrchného veliteľa zodpovedného za obranu [[Stalingrad]]u.<ref>{{Knižná referencia\|autor=[[Paul Carell]]\|názov=''Stalingrad: Sláva a pád 6. armády''\|mesto=Praha\|vydavateľstvo=naše Vojsko\|rok=1994\|strana=88}}</ref> Spolu s generálom [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij\|Vasilievskym]] a ďalšími dôstojníkmi pripravoval [[operácia Uran\|protiútok pri Stalingrade]], pri ktorom sovietske vojská obkľúčili a následne v Stalingradskom kotle zlikvidovali alebo zajali asi 330 000 nemeckých a rumunských vojakov. Operácia bola dovtedy najväčšou porážkou nemeckých vojsk v [[2. svetová vojna\|druhej svetovej vojne]]. Pravdepodobne zo [[Josif Vissarionovič Stalin\|Stalinovej]] svojvôle, však bol pred začiatkom protiútoku pri [[Stalingrad]]e poverený velením [[operácia Mars\|operácie Mars]], ktorú predtým sám pripravoval. Tá sa uskutočnila v oblasti [[Ržev]]a, [[Syčevka\|Syčevky]] a [[Viazma\|Viazmy]] západne od Moskvy a mala podobný rozsah ako sovietska protiofenzíva pri Stalingrade. V týchto bojoch, ktoré sa stali tiež známe ako „Rževský mlynček na mäso“, sovietske vojská utrpeli ťažké straty, pri čom nedosiahli prakticky žiadny úspech. Mnohí kritici ju pre to považujú za Žukovovu najväčšiu porážku. Podľa niektorých názorov však bola operácia iba jednou z tých, ktoré mali viazať nacistické sily nasadené na likvidáciu sovietskych jednotiek obkľučujúcich 6. armádu pri Stalingrade.

Georgij Konstantinovič Žukov: Rozdiel medzi revíziami