Filozofia 17. storočia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+Nové prístupy v otázkach vedy a metódy, +Francis Bacon, +obrázok, +wikilinky |
štylistika, wikilinky, +Galileo Galilei, +obrázok |
||
Riadok 35:
==Nové prístupy v otázkach vedy a metódy==
===Francis Bacon===
{{hlavný článok|Francis Bacon}}
[[Súbor:Francis Bacon.jpg|right|200px|thumb|Francis Bacon ([[1561]] - [[1626]])]] [[Francis Bacon|Bacon]] na začiatku [[17. storočie|17. storočia]] pri hodnotení stavu [[Európa|európskej]] [[Veda|vedy]] uviedol, že sa v nej vytvárajú tri druhy nesprávnych [[Teória|teórií]] - sporné, afektované a fantazijné. Spornými sú teórie [[Scholastika (filozofia)|scholastikov]] na vtedajších [[Univerzita|univerzitách]], ktoré obracali pohľad od [[Príroda|prírody]] k sporným a neplodným tradičným textom. Potom tu boli [[Reformácia|reformátori]] a [[Humanizmus|humanisti]], ktorí sa zase kŕčovito držali [[Staroveká filozofia|starovekých]] autorov a považovali ich za autority bez toho, aby klasické pramene preskúmali kriticky. Podľa Bacona išlo o strojenosť a afektovanosť. Napokon sa v Európe rozvíjali fantazijné [[Hypotéza|hypotézy]], čím mal Bacon na mysli nepresný spôsob svedectva rôznych "vedcov" o prírodných úkazoch.<ref>Porov. SIROVIČ, F.: ''Dejiny filozofie II., Novovek, 1. časť''. Trnava : Dobrá kniha, 1997, s. 35. ISBN 80-7141-159-0</ref> Riešením tejto situácie má byť rekonštrukcia všetkých náuk pomocou novej [[Metóda|metódy]].
Pri hľadaní novej metódy sa Bacon sústredí na kritiku prirodzeného [[Človek|ľudského]] [[Rozum|rozumu]], hlavných [[Filozofia|filozofických]] systémov a [[Logika|logiky]] [[Dôkaz|dôkazu]]. Zisťuje, že úsudok ľudského rozumu je často skreslený rôznymi nesprávnymi predstavami a pojmami, ktoré nazýva idolmi. Nesprávne mienky rozdeľuje do štyroch druhov:
Řádek 45 ⟶ 46:
* idoly divadla (nekritické preberanie názorov [[Autorita (sociológia)|autorít]])
Kritikou idolov Bacon pripravil pôdu pre uplatnenie [[Empíria|empirického]] prístupu vo vedách, pretože "jediná nádej je v správnej [[Indukcia (logika)|indukcii]]".<ref name="kolektiv1">Porov. Kol. autorov: ''Dejiny filozofie''. Bratislava : SPN, 1996, s. 63. ISBN 80-08-00306-5</ref> Induktívna metóda bola aj dovtedy vo [[Filozofia|filozofii]] známa, avšak Bacon sa zaslúžil o rozpracovanie tohto [[Princíp (filozofia)|princípu]] do konkrétnych metodologických postupov [[Pozorovanie|pozorovaním]] a [[Experiment|experimentom]]. Na začiatku disponujeme pracovnou [[Hypotéza|hypotézou]] ako východiskom, následne sa zhromažďuje skúsenosť prostredníctvom experimentu, ktorý je usporiadaný podľa daného cieľa, a napokon sa na základe spoločných znakov a súvislostí vyvodia dôsledky a formulácie všeobecných viet. Táto metóda
===Galileo Galilei===
{{hlavný článok|Galileo Galilei}}
[[Súbor:Galileo.arp.300pix.jpg|150px|left|thumb|Galileo Galilei ([[1564]] - [[1642]])]]Podľa Galileiho náš [[rozum]] v porovnaní s Božou [[Myseľ|mysľou]] určite nie je vševediaci, no nie je zároveň úplne neschopný poznať [[Pravda (filozofia)|pravdu]]. [[Boh]] stvoril svet na báze [[Matematika|matematickej]] architektúry, ktorú môžeme svojím rozumom rozpoznávať a odhaľovať, a tým mať čiastočnú účasť na Božom [[Poznanie (filozofia)|poznaní]] "veľkej knihy prírody". Vedec musí byť preto [[Realizmus|realista]], ktorý akceptuje nezávislú existenciu prírodného sveta a zároveň potvrdzuje schopnosť [[Človek|človeka]] aspoň do istej miery poznať tento svet, a to s [[Objektivita (filozofia)|objektívnou]] istotou. Síce čo do extenzity (rozsahu) nemôžeme disponovať [[Nekonečno|nekonečným]] poznaním v jednom vhľade a [[Intuícia|intuícii]] ako Boh, no čo do intenzity (objektívnej istoty ohľadom poznania konkrétneho javu) máme rovnaké možnosti, aké má Boh.<ref>Porov. SIROVIČ, F.: ''Dejiny filozofie II., Novovek, 1. časť''. Trnava : Dobrá kniha, 1997, s. 46-48. ISBN 80-7141-159-0</ref> Nový prístup sa v rámci takto interpretovaného [[Realizmus|realizmu]] musí preto zaujať najmä pri hľadaní novej vedeckej [[Metóda|metódy]], aby bola objektívna istota vôbec možná. A tak Galilei kritizoval [[Aristoteles|Aristotelov]] štandard dôkazu v zmysle dobových [[Peripatetizmus|peripatetických]] a [[Scholastika (filozofia)|scholastických]] textov, ako aj odvolávanie sa na [[Autorita (sociológia)|autority]]. Veda sa nesústredí v prvom rade na to, "že to je" a "akej to je podstaty", ale primárne sa má sústrediť na to, "ako to je". Prípravnými krokmi pre rozvoj vedeckého poznania sú tak zmyslové (resp. [[Empirické skúmanie|empirické]]) poznanie a tiež [[pochybovanie]].
Galilei chápal prírodu ako zhmotnený matematický systém, ktorého pôvodcom je [[Geometria|geometrický]] Boh. Preto sa [[filozofia]] nemôže zaoberať skúmaním cieľových [[Príčina|príčin]], keďže ich nemožno podriadiť [[Analýza (matematika)|matematickej analýze]] a [[Kvantita (filozofia)|kvantitatívnemu]] vyjadreniu. Nie je možné ani poznať skutočnú vnútornú [[Esencia|esenciu]] prirodzených [[Substancia (filozofia)|substancií]], ako si to nárokuje dobová [[metafyzika]]. Boh tieto esencie isto pozná, no človek sa o to nemá ani len pokúšať, lebo sa nevymaní z područia pravdepodobnostných špekulácií. Predmetom filozofie má byť [[príroda]] a jej nástrojom má byť [[matematika]].<ref>Porov. SIROVIČ, F.: ''Dejiny filozofie II., Novovek, 1. časť''. Trnava : Dobrá kniha, 1997, s. 49-52. ISBN 80-7141-159-0</ref>
Neskôr [[Galileo Galilei|Galilei]] priznal, že jestvuje časť reality, ktorá je nepostihnuteľná matematickou kvantifikáciou a objektívnym dôkazom. Išlo najmä o oblasti [[Humanitná veda|humanitného poznania]], [[Dejiny|dejín]] alebo [[Právna veda|práva]]. Vedecký opis jeho metódy sa tak ukázal napokon ako neúplný a u ďalších filozofov najmä z okruhu [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]] ([[René Descartes|Descartes]], [[Gottfried Leibniz|Leibniz]], ale z iného okruhu aj [[John Locke|Locke]]) vyvolal otázku, či je vôbec možné vypracovať jednu spoločnú metódu, ktorá by zároveň zahŕňala aj človeka, aj prírodu.
== Referencie ==
| |||