Dejiny Argentíny: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 11 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
wl
d (mierna úprava)
d (wl)
Len štyri dni po konci vojny, teda 18. júna 1982, bol Galtieri na poste prezidenta dočasne nahradený generálom [[Alfredo Oscar Saint Jean|Alfredom Oscarom Saint Jeanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.taringa.net/posts/info/7701708/La-dictadura-Militar-de-la-Argentina-1976-1983.html|titul=La dictadura Militar de la Argentina.(1976-1983)|dátum prístupu=2017-10-01|vydavateľ=taringa.net|dátum vydania=}}</ref>. Na jeho miesto nastúpil 1. júla 1982 generál [[Reynaldo Bignone]], ktorý bol považovaný za člena umierneného krídla armády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/b/bignone.htm|titul=Reynaldo Bignone|dátum prístupu=2017-10-01|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref>. Začala sa riešiť otázka, čo s následkami Špinavej vojny a Falklandskej vojny. Časť generálov žiadala zaistenie beztrestnosti pre ľudí, ktorí mali tieto udalosti na svedomí. Zároveň sa znova aktivizovali hnutia žiadajúce dodržiavanie ľudských práv, z nich najznámejšie sú tzv. Matky z májového námestia (Madres de Plaza de Mayo), ktoré od čias chunty až do súčasnosti bez slov protestujú pravidelne na Májovom námestí v Buenos Aires za to, aby sa dozvedeli, čo sa stalo s ich príbuznými, ktorí zmizli počas vojenskej vlády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tvpublica.com.ar/programa/madres-de-plaza-de-mayo-la-historia-2/|titul=Madres de Plaza de Mayo. La historia|dátum prístupu=2017-10-01|vydavateľ=tvpublica.com.ar|dátum vydania=}}</ref>. Známym sa stal tiež aktivista [[Adolfo Pérez Esquivel]], ktorý v roku 1980 získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/perez_esquivel.htm|titul=Adolfo Pérez Esquivel|dátum prístupu=2017-10-01|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref>. Na zvýšenú aktivitu aktivistov reagoval režim opätovným pokračovaním represii. Armáda však začala pripúšťať, že počas jej vlády dochádzalo k excesom, no odmietala obvinenia zo systematického prenasledovania a mučenia oponentov. Ani to však nezabránilo odhaľovaniu ďalších dôkazov o zločinoch vojenskej chunty, vrátane masových hrobov so stovkami obetí. Bignone začal vyjednávať, no jednania neboli jednoduché, keďže armáda žiadala beztrestnosť za zločiny spáchané počas jej vládnutia, zároveň generáli žiadali svoju prítomnosť v novej vláde. Na konci roka 1982 začali masové protesty, nasledovala generálna stávka. Bignone tak oznámil, že voľby sa budú konať na jeseň 1983. Už čoskoro niektorí armádni predstavitelia dokonca prestali tajiť, čo sa počas vojenskej vlády dialo, no svoje konanie ospravedlňovali hrozbou komunizmu a prakticky nikto neprejavil ľútosť. V septembri 1983 prijala vojenská vláda zákon o amnestii, no všetky politické strany okamžite vyhlásili, že tento zákon okamžite zrušia.
 
Po smrti vodcu opozície [[Ricardo Balbín|Ricarda Balbína]] v roku 1981 sa do čela Radikálnej občianskej únie postupne dostal právnik [[Raúl Alfonsín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/a/alfonsin.htm|titul=Raúl Alfonsín|dátum prístupu=2017-10-01|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref>. Proti Alfonsínovi a radikálom kandidovala premenovaná perónova strana, ktorá sa nazývala [[Justicialistická strana]]. Za ňu bol vybraný [[Ítalo Argentino LúderLuder]] ako prezidentský kandidát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=luder-italo-argentino|titul=Ítalo Argentino Lúder|dátum prístupu=2017-10-01|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}</ref>. Alfonsín sa stal počas kampane tak populárny, že iba v Buenos Aires prišlo na jeho míting pol milióna ľudí. Voľby v októbri 1983 nakoniec vyhral Raúl Alfonsín a jeho [[Radikálna občianska únia]], ktorá získala aj väčšinu v parlamente<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.continental.com.ar/opinion/bloggers/blogs/una-produccion-de-contenidos-continental/hace-29-anos-alfonsin-ganaba-las-elecciones-de-1983/blog/1787686.aspx|titul=Hace 29 años Alfonsín ganaba las elecciones de 1983|dátum prístupu=2017-10-01|vydavateľ=continental.com.ar|dátum vydania=}}</ref>.
 
== Návrat k demokracii ==
1 198

úprav