Karol I. (Anglicko): Rozdiel medzi revíziami

Na začiatku svojej vlády sa Karol orientoval najmä na zahraničnú politiku. Nechal sa zatiahnuť do [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]], konfliktu, kde proti sebe stáli katolíci a protestanti v Európe. Pomáhal svojmu bratancovi [[Frederik III. (Dánsko)|Frederikovi III.]] získať naspäť územia od cisára Svätej rímskej ríše [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]] Karol vyhlásil vojnu Španielsku s cieľom prinútiť [[Filip IV. (Španielsko)|Filipa IV.]] pomôcť Frederikovi. Parlament navrhoval zaútočiť na španielske kolónie v Novom svete, čím mohli získať peniaze na financovanie vojny. Karol radšej bojoval na kontinente. Parlament mu preto dal len obmedzenú sumu peňazí. Aj keď to s vojnou nevyzeralo dobre, Karol odmietal odvolať veliteľa, vojvodu z Buckinghamu, a radšej rozpustil parlament. Vzápätí zaviedol vyššie dane. Hoci sa mu podarilo nejaké peniaze získať, zakrátko ich opäť minul na neúspešné vojny. Nakoniec musel akceptovať zákon vydaný parlamentom v roku [[1628]] (tzv. ''Petition of right''), ktorý mu neumožňoval zvýšiť dane bez súhlasu parlamentu. O rok po ďalších nezhodách s členmi snemovne reprezentantov parlament opäť rozpustil. Uzavrel mier s Francúzskom a Španielskom (keďže by nemohol financovať vojny) a ďalších 11 rokov vládol bez parlamentu. Toto obdobie je známe ako 11 rokov tyranietyrania. Podobne ako jeho otec zastával názor, že kráľovská moc pochádza od Boha, preto by sa kráľ mal zodpovedať len jemu. Peniaze získaval rôznymi spôsobmi, najmä prostredníctvom pokút. Tieto pokuty boli udeľované väčšinou za neuposlúchnutie zákonov, ktoré zaviedol taktiež Karol.