Verzia z 20:29, 28. január 2016 upraviť BíláVrána (diskusia \| príspevky) 22 editací d oprava kódu csfd ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:26, 24. január 2019 upraviť vrátiť Smrtihlav (diskusia \| príspevky) 1 233 editací menšie úpravy Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{bez zdroja}} ~~{{Na úpravu}}~~ {{Infobox Film \| Názov = Ľalie poľné Řádek 13 ⟶ 12: }} '''Ľalie poľné''' sú v poradí druhý celovečerný [[film]] slovenského [[Režisér\|režiséra]] [[Elo Havetta\|Ela Havettu]]. Film, bol nakrútený v roku 1972, jea ~~lyrizovaná~~jedná sa o [[Lyrika\|lyrizovanú]] [[tragikomédia\|tragikomédiu]] ~~zasadená~~zasadenú do prostredia slovenskej dediny po skončení [[1. svetová vojna\|1. svetovej vojny]]. Dej sa zameriava na vojnových vyslúžilcov, ktorí sa snažia dať svojmu životu zmysel. Film jebol nakrútený podľa [[Novela (literatúra)\|novely]] [[Vincent Šikula\|Vincenta Šikulu]] ''[[Nebýva na každom vršku hostinec]]'' (1966), ktorá predstavuje experimentálnu líniu slovenskej prózy. Vincent Šikula sa tiež podieľal na [[scenár]]i k filmu. == Dej == {{Spoiler}} Hlavnými hrdinami filmu sú bývalí vojaci, ktorých vojna priviedla na mizinu. Chodia po slávnostiach a [[jarmok]]och, spievajú, hrajú na hudobné nástroje a žobrú. Jeden z nich, potulný rečník Krujbel, už v úvode vysvetľuje názov filmu: ''„Pozrite, vtáctvo nebeské, ani neseje, ani nežne a predsa má čo jesť. Ľalie poľné sa nestarajú, čím sa šatiť a aký krásny majú šat. Ľudia sa boha spustili a diabla sa chytili.“'' A práve týmito ľaliami sú pustovníci potulujúci sa po okolí. Ľudia, ktorí si hľadajú svoje miesto v živote, no neradi sa vzdávajú slobody. Jediným, kto je so svojim osudom vyrovnaný je práve Krujbel. Naplnenie nachádza v oduševnenom rečníctve na jarmokoch a pútiach, kde nielen zabáva okoloidúcich, no snaží sa im prehovoriť do duše. V jeho prejavoch sa vyskytujú biblické pravdy, ale aj životné skúsenosti. Jeho veselosť a nespútanosť vo filme predstavuje akýsi spôsob obrany voči neľahkému osudu a smútku z osamelosti. Ako sa v Dejinách slovenskej kinematografie uvádza: ''„Jeho tragigroteskné kazateľstvo sa dá považovať za za gesto autorskej irónie a zároveň sebairónie voči rojkovstvu, ktoré sa usiluje zapôsobiť na svet rozprávaním, umením.“'' Ďalšou významnou postavou filmu je Martin Hejkeš, taktiež tulák a vojenský skrachovanec, ktorému už neostalo nič iba jeho [[klarinet]]. Spočiatku predstavuje vyrovnaného človeka, ale iba do momentu keď ho ďalší dvaja žobráci ochudobnia o jeho jediné bohatstvo, jeho hudobný nástroj. Bez neho si nevie nájsť svoje miesto a preto sa utieka k vdove Pavle, ktorá ho zo začiatku odmieta, no neskôr privolí. V tom momente sa Martin ocitá v rozpore so svojou vierou v lásku a rodinný život a túžbou po slobode. V momente, keď ho Krujbel donúti ukradnúť vdove voz a odísť ~~sním~~s ním do diaľav, uvedomí si sladkú chuť slobody, i keď ho v hĺbke duše hryzie svedomie. Napokon sa po Krujbelových urážkach rozhodne vrátiť k Pavle, no ona je na jarmoku s predavačom sliepok, ktorý sa o jej priazeň tiež uchádzal. Krujbelovu záverečnú kázeň na zvonici kostola ukončí symbolický pád z výšky podnecujúci význam jeho slov. {{Endspoiler}} == Charakteristika == Groteskné a veselé ladenie záberov pripomína Havettov prvý film ''[[Slávnosť v botanickej záhrade]]'' (1969), avšak tu nadobúda ~~podobu~~ viac existenciálnejšiu a tragickú podobu. Význam filmu spočíva v uvedomení si vlastnej zbytočnosti sociálne neetablovanými postavami tulákov a žobrákov. Tí, na ktorých príbehy sa Havetta zameriava, však nie sú jediní. Jarmoky sú plné chudákov a pouličných muzikantov do biedy uvrhnutých vojnou. Rovnako ako v jeho predchádzajúcom filme tu režisér využíva tvorivosť a hravosť doplnenú o rozmanité hudobné motívy. Strieda sa tu jarmočná muzika, vojenské piesne, či detský zbor často prehlušovaný bitím kostolných zvonov. Autorom hudby je skladateľ Zdeněk Liška, ktorý dopĺňa režisérovu vizuálnu predstavu a tým sa z filmu stáva akási „ľudová symfonická báseň v próze“ . <~~br>~~!-- Ľudovosť v podaní režiséra Havettu je veľmi odlišnou a originálnou. ''„Elo bol vždy fascinovaný komplikovanosťou nevyslovených, zdanlivo jednoduchých, skoro primitívnych charakterov a udalostí. Odtiaľto pochádza jeho láska k folklóru, ktorý ale videl inak, než mnohé papundeklové hlavy okolo nás a v amatérskej tvorbe. Obidvaja sme vedeli, že len rafinovaná profesionalita nám umožní prísť na jadro veci, objaviť jej fascináciu aj pre toho, kto si s tým hlavu neláme.“~~''{{~~ [chýba zdroj}} ] -->Havetta vo svojich filmoch zobrazuje jemu vlastné vnímanie sveta, kde sa realita strieda s fantastikou deja, no na druhej strane vyjadrujú hlbší a pravdivejší zmysel, ktorý sa miestami zdá len ťažko rozumom uchopiteľný. Využívanie farebného tónovania obrazu a prechodu od čierno-bielosti k farbe pôsobí na citové vnímanie diváka a tým vytvára variácie obrazovej atmosféry filmu. Jeho estetika pripomína staré fotografie, čím navádza pocit nostalgie. ''Ľalie poľné'' sa spolu s Hanákovými ''[[Obrazy starého sveta\|Obrazmi starého sveta]]'' (1972) v čase [[Normalizácia (ČSSR)\|normalizácie]] ocitli v trezore. Rehabilitácia tohto diela sa uskutočnila až v roku 1990. == Dobové ohlasy == Toto dielo malo v všeobecnosti pozitívny ohlas, až na kritiku riaditeľa Štúdia hraného filmu Dr. Malíčka: ''„Nič to celé nehovorí ani o nás, ani u nás. Nie je to ani ironické, ani poetické, ani lyrické... Namiesto polohy zvláštneho v Havettovi prevláda poloha nezmyselného... Vo filme dominuje parazitizmus, nemorálnosť, nezmyselnosť a ošklivosť... Takéto vyznenie filmu je nielen režijným neúspechom, ale vonkoncom neprijateľné, problematické a dá sa povedať, že vyznieva do prázdna, nepotrebne.“'' Napriek týmto nepriaznivým slovám je Havettov druhý celovečerný film považovaný za kľúčové dielo slovenskej kinematografie. A ako uvádza Branko: ''„Experimentálne črty Ľalie poľné naozaj majú. Napriek tomu je ten insitný príbeh zároveň priezračný a svojím spôsobom prístupný, a to je možno najtajomnejší "trik" Ela Havettu, mága slovenskej kinematografie, ktorému "olovená doba" normalizácie nedala žiť.“'' == Ocenenia ==

Ľalie poľné: Rozdiel medzi revíziami