Hypatia: Rozdiel medzi revíziami

'''Hypatia''' alebo '''Hypatiá''' (* medzi 350 až 370 – † [[415]], [[Alexandria]], [[Egypt]]) bola [[Grécko|grécka]] [[filozof]]ka, dcéra matematika a astronóma [[Theón z Alexandrie|Thóna z Alexandrie]], posledného známeho člena a možno i predstaveného [[Alexandrijské museion|alexandrijskej akadémie]].<ref name="DEAKIN_J">{{Citácia periodika

}}</ref>. Otec od detstva vštepoval dcére lásku k vedám, záujem o poznanie. Dala poskytol Hypatiijej skvelémimoriadne vzdelanie. Hypatia slobodne vykladala diela takých známych mysliteľov minulosti ako [[Platón]] a [[Aristoteles]]. Vo filozofii, ako hovorili jej súčasníci, prevýšila všetkých svojich predchodcov. LegendárneBola znalostiznáma legendárnymi znalosťami, skromnosťskromnosťou a schopnosť verejného prejavu Hypatie rozkvitali v ére Veľkej knižnicepozoruhodným vverejným Alexandriiprejavom.

Rok jej narodenia nie je známy, pripadá do obdobia medzi rokmi 350/370, presnejšie{{#tag:ref|Tradičným a i v súčasnosti bádateľmi prevážne uvádzaným dátumom je rok [[370]], avšak podľa niektorých autorov pre toto datovanie neexistujú žiadne skutočne vedecké dôvody.<ref name="DEAKIN_J"/>|group="pozn."}} snáďmožno okolo roku [[355]]<ref name="POLLARD198">''Vzestup a pád Alexandrie'', str. 198n.</ref> alebo [[360]].<ref name="ZIVOTY273">{{Citácia knihy

}}</ref> Niektorí autori špekulatívne považujú skorší dátum v rámci uvedeného rozmedzia za pravdepodobnejší,<ref name="DEAKIN_J"/> napr. už len s ohľadom na relatívne presne doložený rok narodenia Hypatiinho najznámejšieho žiaka [[Synesios z Kyrény|Synesia]],. pričomPodľa ich názoru leniba to, že bola staršia by podľa ich názoru mohlo vysvetľovať mieru rešpektu a obdivu, ktorú jej preukazoval.<ref name="DZIELSKA66">Dzielska (1995), str. 66.</ref>

Keď dokončila svoje vzdelanie, blesk jej rozumu a talentu satalent ukázalbol natoľko nápadnýpozoruhodný, že jej bola ponúknutá katedra filozofie. Toto postavenie jej zabezpečilo aj miesto v mestskej rade, a mohla sa zúčastňovať na riadení mesta. Prvýkrát v histórii sa žena stala profesorkou. V jej tvári je úsilie ženy antiky, dosiahnuťdosiahla úplnú intelektuálnu slobodu a byťstala sa rovnocennou mužom. Vo filozofii dosiahla naplnenie a uskutočnenie tohto úsilia.

Jednou z príčin nepriazne [[Kresťanstvo|kresťanov]] k Hypatii bola jej krása a múdrosť, a postaveniePostavenie, ktoré zastávala, ju robilodostalo centromdo centra pozornosti vo vzdelaných kruhochkruhov v Alexandrii. Zaoberala sa [[matematika|matematikou]], [[astronómia|astronómiou]] a [[filozofia|filozofiou]]. Pôsobila v Alexandrii ako prvá žena-učiteľka [[Novoplatonizmus|novoplatónskej filozofie]]. Najvýznamnejším z jej žiakov bol [[Synesios z Kyrény]], ktorý ju v niekoľkých listoch chváli.

Slobodne sa stretávala so všetkými, ktorí si želali učiť sa, alebo dostať vysvetleniavysvetlenie ťažkých častí z [[Platón|Platóna]] a [[Aristoteles|Aristotela,]]. chýryChýry o jej živote dávali veľa podnetov pre výmysly a predsudky. Ženy na ňu pozerali s podozrením, často ju volali mužatkou a obviňovali ju z neskromnosti. Hypatia naozaj chodila po uliciach v odeve filozofa – tak chodili do tých čias len muži. Žila slobodne a nenútene, presne tak,no ako sa patrí žiť slobodnej žene. Ako rozumná žena nikdy neprekročila rámec slušného správania.<ref name="DZIELSKA47">Dzielska (1995), str. 47.</ref>. Mala veľa nápadníkov, ktorých však odmietala. Veľa cestovala a dopisovala si s ľuďmi z celého [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]]. Jej dom bol vždy plný hostí, na jej prednášky chodili skupiny nadšených obdivovateľov, ba aj kresťanskí poslucháči.<!-- Jedni hovorili, že sa podobala na samú bohyňu Paládu, druhí v nej videli prevtelenie ducha Platóna a tela Afrodity, tretí vyjadrovali svoj obdiv, porovnávajúc ju s tromi veľkými gréckymi bohyňami. -->