Bitola: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎Dejiny: typo gram
aktualizacia
Riadok 20:
| nickname_note =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Severné Macedónsko
| country_flag = 1
| state_type =
Riadok 91:
}}
 
'''Bitola''' (mac. Битола, [[novogréčtina|gr.]] Μοναστήρι-Monastiri, [[arumunčina|arumunsky]] Bitule), je mesto v [[Macedónsko|Severnom Macedónsku]], pri [[Grécko|gréckych]] hraniciach. Je to druhé najväčšie mesto v krajine.
 
==Dejiny==
Kraj okolo Bitoly dobyl v 4. stor. pred Kr. [[Macedónci (staroveký národ)|macedónsky]] kráľ [[Filip II. (Macedónia)|Filip II.]] a založil tu mesto [[Herakleia Lynkestis]]. Mesto ostalo [[helenizácia|helenizované]] a prosperovalo aj počas rímskej doby a do 6. stor. bolo sídlom biskupa. Následne bolo zničené [[Slovania|Slovanmi]], ktorí sa na antických ruinách usadili a slovanizovali miestne obyvateľstvo. Následne sa slovanské obyvateľstvo pod vplyvom Byzancie christianizuje a začlenilo sa do Bulharskej ríše. Začalo sa používať meno Bitola, čo znamená kláštor, z čoho vzniklo aj nové grécke meno tohto mesta, Monastiri (kláštor). V 11. stor. Byzancia Bitolu znova ovládla a nazývala ju práve Monastiri, k spätnej helenizácií obyvateľstva však už nedošlo. Počas tureckej nadvlády sa z Bitoli stalo významné obchodnícke mesto, centrum bohatstva. Bolo to zapríčinené príchodom gréckocítiaceho [[Arumuni|arumunského]] obyvateľstva, vyhnaného z neďalekého mesta [[Moschopoli]] (dnes [[Albánsko]]). Išlo o podnikateľov s kontaktami na celú Európu. V roku 1864 vznikol osmanský sandžak (správna jednotka) s názvom Monastir, ktorý zahrňoval veľké územie, aj s dnešným [[Grécko]]m. Väčšina obyvateľstva mesta bola tvorená [[Gréci|Grékmi]] (najmä arumunského pôvodu), žili tu však aj [[Turci (Anatólia)|Turci]], [[Bulhari]], [[Židia]] a [[Albánci]]. Mesto vtedy zažívalo rozmach a stavali sa tu mnohé neoklasicistické stavby. Sídlili tu tiež zahraničné konzuláty, preto mala Bitola prezývku ''Mesto ambasád''. Z mesta pochádzali aj [[Bratia Manakisovci]] (Miltiadis a Jannakis), prví balkánski filmári. Grécku sa Bitolu nepodarilo oslobodiť a tak v roku 1918 pripadla [[Juhoslávia|Juhoslávií]] a takmer celé mestské grécke obyvateľstvo ušlo do Grécka. Bitola zažila rapídny ekonomický aj kultúrny úpadok a stala sa najchudobnejšou oblasťou Juhoslávie. Od roku 1991 je súčasťou novovzniknutého Macedónska.
 
Dnes je Bitola významným centrom južného Severného Macedónska, správne centrum Pelagónskej oblasti. Mesto žije hlavne z turistického ruchu, turisti sem chodia hlavne kvôli starému mestu a vkusným domom z 19. stor. Bitola je tiež známa svojou tradičnou kuchyňou. Je to centrum malej [[Arumuni|arumunskej]] menšiny Severného Macedónska.
 
== Iné projekty ==