Wikipédia

Žiarovka: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Luky001 (diskusia | príspevky)
2 772 editací
nepodložené zdrojmi
Značka: vrátenie
→‎Úvodná sekcia: fix + linky
Riadok 14:
11. Spodný kontakt do objímky]]
 
'''Žiarovka''' je druh elektrického svetelného zdroja, v ktorom sa svetlo vytvára žeravenímrozžeravením tuhého[[Elektrický telesaodpor|odporovej]] prechodomšpirály vo vákuu, alebo [[vzácny plyn|inertnom plyne]] pomocou [[elektrický prúd|elektrického prúdu]]. ZvláštnymVýrazom druhomžiarovka žiarovkysa jev halogénovásúčasnosti žiarovkaoznačujú aj iné zdroje svetla ([[Luminiscenčná dióda|LED]], [[žiarivka]]...) Takzvanáumiestnené úspornáv žiarovka[[puzdro|puzdre]] niesvojim jetvarom žiarovkapripomenajúce klasickú žiarovku, aleslúžiacich žiarivkana rovnaký účel, s rovnakou napájacou päticou.
 
Prvé pokusy o zostrojenie žiarovky spadajú do roku 1854, kedy prvý odporový zdroj svetla vytvoril nemecký hodinár Henrich Göbel. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle od seba Joseph Swan z Newcastle vo Veľkej Británii v roku 1878 a Thomas Edison v USA v roku 1879. Funguje na princípe odporového zahrievania vodiča elektrickým prúdom, ktorý ním preteká. Pri vysokej teplote vlákno žiarovky žiari ako absolútne čierne teleso v infračervenom a ultrafialovom a viditeľnom spektre. Sklenená banka žiarovky je však pre ultrafialové žiarenie nepriepustná.▼
 
▲Prvé pokusy o zostrojenie žiarovky spadajúsa datujú do roku 1854, kedy prvý odporový zdroj [[svetlo|svetla]] vytvoril nemecký hodinár Henrich Göbel. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle od seba Joseph Swan z [[Newcastle]] vo Veľkej Británii v roku 1878 a Thomas Edison v USA v roku 1879. Funguje na princípe odporového [[teplo|zahrievania]] vodiča elektrickým prúdom, ktorý ním preteká. Pri vysokej [[teplota|teplote]] vlákno žiarovky žiari ako [[absolútne čierne teleso]] v infračervenom a, ultrafialovom a viditeľnom spektre. [[sklo|Sklenená]] banka žiarovky je však pre [[ultrafialové žiarenie]] nepriepustná.
Pôvodné Edisonove žiarovky mali uhlíkové vlákno, dnes sa zvyčajne využíva volfrám, ktorý lepšie odoláva vysokým teplotám. Volfrámové vlákno je stočené do špirály (špirála je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2 500 °C, kedy wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno nezhorelo, je umiestnené v sklenenej banke, z ktorej je vyčerpaný vzduch. Podtlak by ale spôsobil nebezpečnú implóziu pri náhodnom rozbití banky, preto býva vákuum nahradené inertným plynom pod nízkym tlakom napr argón. Žiarovky sa plnia aj halogénovými plynmi (pozri halogénová žiarovka).▼
 
▲Pôvodné Edisonove[[Thomas Edison|Edison]]ove žiarovky mali [[uhlík|uhlíkové]] [[vlákno]], dnes sa zvyčajne využíva [[volfrám]]ová [[zliatina]], ktorýktorá lepšie odoláva vysokým teplotám. Volfrámové vlákno je stočené do špirály ([[špirála]] je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2 500 °C, kedy wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno nezhorelo, je umiestnené v sklenenej banke, z ktorej je vyčerpaný [[vzduch]]. [[Podtlak]] by ale spôsobil nebezpečnú [[implózia|implóziu]] pri náhodnom rozbití banky, preto býva [[vákuum]] nahradené inertným plynom pod nízkym tlakom[[tlak]]om napr [[argón]]. Žiarovky sa plnia aj halogénovými[[halogény|halogén]]ovými plynmi (pozri [[halogénová žiarovka]]).
Žiarovka spotrebuje len časť príkonu na svetlo. 92 % energie je vyžiarené v iných spektrách a ako teplo.▼
 
Štandardné žiarovky sa vyrábajú v hodnotách príkonu 25, 40, 60, 75, 100 a 150 wattov (W). Svetelný tok klasickej žiarovky je pre 25W žiarovku 230 [[Lúmen (jednotka)|lm]], 100W 1300 lm. Merný výkon žiarovky vyjadrujúci jej účinnosť (pomer svetelného toku a príkonu). Pre 25 W žiarovku je 9,2 lm/W, pre 100 W je 13 lm/W. Silnejšie žiarovky majú teda vyššiu účinnosť.▼
 
▲Žiarovka spotrebuje len malú časť príkonu[[príkon]]u na svetlo. Až 92 % [[energia|energie]] je vyžiarené v iných [[Elektromagnetické spektrum|spektrách]] a ako teplo.
Priemerná životnosť žiaroviek je približne 1 000 h. Sklená banka má dve základné úpravy{{--}}číru a matnú. Prvá poskytuje ostré, druhá rozptýlené svetlo. Žiarovky sa vyrábajú aj pre dekoratívne účely{{--}}v rôznych farbách a tvaroch. Na elektrickú sieť sa pripájajú pomocou normalizovaného kovového závitu E 27 alebo E 14.▼
 
 
▲Štandardné žiarovky sa vyrábajú v hodnotách príkonu 25, 40, 60, 75, 100 a 150 wattov[[watt]]ov (W). Svetelný tok klasickej žiarovky je pre 25W žiarovku 230 [[Lúmen (jednotka)|lm]], pre 100W 1300 lm. Merný výkon žiarovky vyjadrujúci jej [[účinnosť]] (pomer svetelného toku a príkonu). Preje pre 25 W žiarovku je 9,2 lm/W, pre 100 W je 13 lm/W. Silnejšie žiarovky majú teda vyššiu účinnosť.
 
▲Priemerná životnosť žiaroviek je približne 1 000 h[[hodina|hodín]]. Sklená banka má dve základné úpravy{{--}}číru a matnú. Prvá poskytuje ostré, druhá rozptýlené svetlo. Žiarovky sa vyrábajú aj pre dekoratívne účely{{--}}v rôznych farbách a tvaroch. Na elektrickú sieť sa pripájajú pomocou normalizovanéhonormalizovanej pätice - napr. kovového závitu E 27 alebo E 14.
 
Dnes sú žiarovky nahrádzané (z dôvodu dlhšej životnosti a lepšej energetickej účinnosti) výbojkami alebo žiarivkami. V poslednom období sa začínajú presadzovať [[Luminiscenčná dióda|LED diódy]].
 
Zo žiarovky sa neskôr vyvinula [[elektrónka]], ktorá bola základom elektronických prístrojov až do vynálezu tranzistora[[tranzistor]]a.
 
== Efektivita rôznych druhov žiaroviek ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Žiarovka“