Dejiny Košíc: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Of (diskusia | príspevky)
Riadok 2 018:
=== Hornouhorská bašta maďarského nacionalizmu ===
[[Súbor:DostavbaDomuSvAlzbety.jpg|náhľad|Predstava plánu dostavby Dómu sv. Alžbety architekta [[Imrich Steindl|Imricha Steindla]], ktorá sa napokon nerealizovala]]
[[Súbor:RákociSprievod.jpg|náhľad|Smútočný pohrebný sprievod ukladania ostatkov Františka II. Rákociho do krypty Dómu sv.Alžbety.]]
[[Súbor:Sándor márai kind.JPG|náhľad|Štvorročný [[Sándor Márai]] odfotografovaný v košickom ateliéri Cséri Henrik v roku 1904]]
Obyvatelia Košíc boli už po stáročia národnostne premiešaní a multilinguálni, pričom vyhranenosť k tej ktorej národnosti nehrala v živote mesta významnú rolu.<ref>Halaga, Ondrej R. : ''Vývoj jazykovo-národnostnej štruktúry Košíc''. HČ 30, 1982, č. 4, s. 588 – 604</ref> Až [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie]] z roku [[1867]] znamenalo bezpodmienečný nástup idey maďarského národného štátu. Málokde prebehla maďarizácia tak úspešne, ako práve v Košiciach. V 40. rokoch 19. storočia na tzv. ''Ottovom pláne Košíc'' boli uvedené názvy ulíc na predmestiach ešte aj v slovenčine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Duchoň