Bitka o Náhorný Karabach (2016): Rozdiel medzi revíziami

| súčasť = [[Konflikt v Náhornom Karabachu|Konfliktu v Náhornom Karabachu]]

| dátum = [[1. apríl|1.]]{{--}}[[5. apríl]] [[2016]]

| miesto = [[Náhornokarabašská republika|Náhorný Karabach]]

| protivník1 = {{Minivlajka|Náhorný Karabach|w}}<br/>{{Minivlajka|Arménsko|w}}

| protivník2 = {{Minivlajka|Azerbajdžan|w}}

| velitel2 = {{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[İlham Əliyev|Ilham Alijev]]

}}</ref> alebo '''Štvordňová vojna'''<ref name="eurasia"/> začala v noci z [[1. apríl|1.]] na [[2. aprílaapríl]]a [[2016]] keď medzi arménskou armádou a azerbajdžanskými ozbrojenými silami pozdĺž hraníc so separatickým [[Náhorná karabašská republika|Náhorným Karabachom]] vypukli ťažké boje. Ozbrojený stret bol najhorší od ukončenia [[Vojna v Náhornom Karabachu|vojny v Náhornom Karabachu]] v roku [[1994]].<ref name="Teraz">{{Citácia elektronického dokumentu

Obe strany sa navzájom obviujú z vypuknutia bojov. 2. apríla 2016 Arménsky rezort obrany dnes uviedol, že Azerbajdžan sa bojovými lietadlami, tankami a delostrelectvom pokúsil v noci vpadnúť do Náhorného Karabachu a že za túto bezprecedentne vyhrotenú situáciu nesie všetku zodpovednosť azerbajdžanská vláda.

BojovanieBoje vypuklovypukli ráno 2. apríla. Azerbajdžanské sily spustili ofenzívu na území obsadenom arménskymi silami zo severovýchodu a juhovýchodu. Azerbajdžan tvrdil, že je to odveta za ostreľovanie civilných oblastí arménskou armádou. Počas prudkých bojov používali obe strany všetky druhy zbraní, ktoré mali k dispozícii (tanky, ťažké delostrelectvo, raketomety a v obmedzenej miere aj leteckú silu), vrátane ostreľovania civilných cieľov. Azerbajdžan tiež hrozil ostreľovaniu hlavného mesta Náhorného Karabachu Stepankeretu[[Stepankeret]]u, kým Arménčania ohrozovali azerbajdžanské ropné zariadenia.<ref name="OSW"/>

Dňa 5. apríla strany konfliktu (najprv separatisti z Karabachu, potom Arménsko a nakoniec Azerbajdžan) uviedli, že nepriateľstvo bolo pozastavené. Príslušné komuniké vydali ruské tlačové agentúry. Po týchto vyhláseniach prezident [[Vladimir Putin]] uskutočnil telefonické rozhovory s prezidentmi Arménska, Serzom[[Serž SargsianomSarkisjan|Seržom Sarkisjanom]] a Azerbajdžanom [[İlham Əliyev|Ilhamom Alijevom]].<ref name="OSW"/>

Presný počet obetí nie je známy; obe strany priznali aspoň 60 mŕtvych vojakov a niekoľko civilistov a je možné, že údaje boli podhodnotené. [[Baku]], [[Jerevan]] a [[Stepanakert]] tiež šíria vojnovú propagandu a zámerné dezinformačné kampane, takže je ťažké overiť mnohé z uvedených skutočností (napríklad údajnú vraždu arménskych civilistov v dedine Talysh).<ref name="OSW"/>

Oficiálne medzinárodné reakcie boli obmedzené, najmä po prímerí a otvorení rokovaní (okrem iného z [[Rusko|Ruska]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Európska únia|EÚ]]). Vážny záujem vyjadril [[Irán]], ktorý zdieľa hranicu s Karabachom a na ktorého územie padlo niekoľko náhodných rakiet. [[Turecko]] zatiaľ vyjadrilo svoju plnú podporu Azerbajdžanu.<ref name="OSW"/>