Redaktor:Ivob/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 19:
== História školy ==
<ref name=":1">Zanický Rudolf: ''10 rokov Stredného odborného učilišťa elektrotechnického v Prešove'', Prešov, SOUE interný dokument, 1984, 94 s. ''Bez'' ISBN.</ref>
<ref>https://spojenask.edupage.org/about/?subpage=1 Spojená škola - 50 rokov našej školy</ref> V roku 1946 vláda ČSR poveruje podnik [[Křižík Praha]] postaviť v rámci industrializácie[[Industrializácia|Industrializácie]] Slovenska nový závod v [[Prešov|Prešove]], jednom z najmenej priemyselne rozvinutých miest v [[Česko-Slovensko|ČSR]]. Základný[[základný kameň]] bol položený 5. júna 1947. V rámci predpokladaného ďalšieho rozvoja podniku si závod potreboval zabezpečiť výchovu mládeže ako budúcich zamestnancov závodu. Žiadaní sú kvalifiko­vaníkvalifikovaní elektromechanici, nástrojári, obrábači kovov a zámočníci.
Na žiadosť podniku Kŕižík je zriadená učňovská škola a podniku je zapožičaná učňovská dielňa v budove terajšej [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Prešov, Plzenská 1)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickejelekrotechnickej]] v Prešove. Vedenie podniku z [[Praha |Prahy]]-Smíchova vysiela v roku 1947 Karla Hampla a poveruje ho zriadiť a viesť učňovská dielňu. Robí sa nábor do jednotlivých učebných odborov. 28. 10. 1947 dochádza k ot­voreniuotvoreniu Strediska pracujúceho dorastu pri podniku Křižík Prešov s celkovo osemnástimi učňami. Hampl je vedúcim strediska a zároveň prvým a jediným majstrom.
 
Dostavbou závodu sa postupne presťahovalo stredisko do dielní závodu. V roku 1952 došlo k zrušeniu provizórnych ubytovacích priestorov v bytoch a Stredisko pracujúceho dorastu otvára svoj internát priamo v budove závodu. V tomto období v podniku absolvujú odborný výcvik učni v profesiách strojný zámočník; nástrojár, tokár kovov a elektromechanik.
 
V roku 1954 dochádza na Slovensku k zrušeniu stredísk pracujúceho dorastu pri jednotlivých podnikoch a výchovu učňovského dorastu preberajú Štátne pracovné zálohy. Úlohu zabezpečenia výučby a výchovy učňov preberá školstvo. Učňovská mládež opúšťa závod, čím sa končí prvé obdobie trvania Strediska pracujúceho dorastu v n. p. Kŕižík[[[[ZPA Dukla Prešov|Křižík Prešov]]]]. Podnik sa premenúva na [[ZPA Dukla Prešov]] n. p..
V roku 1958 sa pri n. p. ZPA Dukla, v Prešove zriaďuje učňovské zariadenie. Odborný výcvik sa vykonával individuálnou formou s pracovníkmi v dielňach podniku.V roku 1959 nastupuje do funkcie vedúceho školského oddelenia Ladislav Tydor, prijímajú sa učni do nového ročníka a zriaďuje sa učňovská dielňa v časti vtedajšej prototypovej dielne. Počiatky zrodu učňovského strediska boli poznačené nevhodným umiestnením učňovskej dielne, nedostatočným strojovým zariadením, náradím a vybavením. V tomto období sa v stredisku učí priemerne 11 učňov za rok a tento stav zostáva do roku 1961.
 
Riadok 30:
Teoretické a praktické vzdelávanie (do ktorého patrili aj odborné predmety) boli oddelené a teoretické vyučovanie sa zabezpečovalo v spolupráci s Učňovskou školou č. 1 v Prešove (ktorá zabezpečovala teoretické vyučovanie pre viaceré učňovské strediská). Odborný výcvik sa vykonával v dvoch dielňach učňovského strediska v areáli podniku. Keďže dielne kapacitne nepostačovali, bola zavedená dvojsmenná prevádzka. Odborný výcvik v učňovských dielňach sa zabezpečoval len pre prvý a druhý ročník. Učni tretieho ročníka boli rozdelení na jednotlivé pracoviská podnikov podľa svojich profesií. V školskom roku 1974 / 1975 učňovské stredisko vyradilo posledných absolventov. Učňovské zariadenie za 24 rokov svojej činnosti pri n. p. ZPA Dukla Prešov vyškolilo 1042 absolventov.
 
Rozvoj priemyslu v Prešovskom okrese a populačný nárast si vyžadoval zriadenie väčšieho učňovského zariadenia. V dôsledku tejto potreby n. p. ZPA Dukla Prešov zahájil výstavbu združeného odborného učilišťa strojárskych podnikov v Prešove. Generálnym investorom tejto akcie sa stáva n. p. ZPA Dukla Prešov a spoluinvestormi [[ZVL Prešov|n. p. ZVL Prešov]], [[Autobrzdy]], n p., [[Jablonec nad Nisou]], závod Prešov a Kovospracujúci podnik pri ONV Prešov. S projekčnou prípravou sa začalo v roku 1968.
Slávnostné položenie základného kameňa Združeného [[odborné učilište|odborného učilišťa]] pre kapacitu 1000 [[učeň|učňov]] sa uskutočnilo 11. 12. 1970. Výstavba tohto zariadenia bola plánovaná v dvoch etapách. V prvej išlo o výstavbu školy, učňovských dielní, jedálne, zdravotného strediska a sociálnych zariadení. V druhej etape o výstavbu internátu, telocvične, športového areálu a pomocných prevádzok. Nie všetky etapy však boli zrealizované.
 
1. 9. 1975 začal nový školský rok v novovybudovaných priestorov Združeného odborného učilišťa, ktoré bolo pričlenené k n. p. ZPA Dukla Prešov. V tomto období vzrastá počet pracovníkov i učňov. Učilište zabezpečuje odbornú prípravu pre 701 učňov. V učilišti pôsobí 22 učiteľov, 32 majstrov odbornej výchovy, 4 vychovávatelia, 26 riadiacich a hospodárskych pracovníkov a 25 robotníkov. Do funkcie riaditeľa učilišťa bol menovaný Rudolf Zanický, ktorý na tomto poste pôsobil do roku 1982.
Riadok 41:
 
V roku 1977 sa spracúva investičný zámer na dostavbu učilišťa s prihliadnutím na nové podmienky, vyplývajúce so zvýšených požiadaviek na počty absolventov pre ZPA, ZVL a Autobrzdy Prešov na predpokladanú kapacitu 1484 učňov.
V školskom roku 1978 / 79 sa zaviedli nové, modernizované odbory obrábač kovov, nástrojár a po prvý krát sa zaviedol štvorročný študijného odboru s maturitou - mechanik nastavovač. Týmto školským rokom bolo učilište zaradené do siete stredných odborných učilíšť s názvom Stredné odborné učilište strojárske ul. Ľudmily Podjavorinskej 22 Prešov-Solivar.
V školskom roku 1979 / 80 bol zavedený novo koncipovaný učebný odbor mechanik elektronických zariadení a trojročný odbor elektromechanik. V školskom roku 1980/81 odbor strojný mechanik a v školskom roku 1981/82 dvojročný učebný odbor strojárska výroba pre obrábanie kovov. Zavedením tohto učebného odboru sa v podmienkach učilišťa dovŕšila prestavba učňovského školstva.
V školskom roku 1979 / 80 bola pri učilišti zriadená aj Stredná škola pre pracujúcich. Táto forma štúdia sa zabezpečovala do školského roku 1981 / 82. Od 1. 9. 1978 bola škola zaradená do siete stredných odborných učilíšť s názvom SOU strojárske.