Flauta: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: vrátené vizuálny editor |
PRIDANIE TEXTU A INFORMÁCII Značka: vrátené |
||
Riadok 2:
'''Flauta''' je drevený, plastový alebo kovový [[drevený dychový nástroj|dychový nástroj]]. Podľa [[Sachsova-Hornbostelova klasifikácia hudobných nástrojov|Sachsovej-Hornbostelovej klasifikácie hudobných nástrojov]] je flauta uzavretý aerofón. Hudobník hrajúci na flaute je flautista.
Prvé flauty boli pravdepodobne vyrobené zo zvieracích kostí. V Nemecku blízko mesta [[Ulm]] sa v jaskyni našla flauta z kosti supa stará 35 000 rokov
Flauta je drevený, plastový alebo kovový dychový nástroj. Podľa Sachsovej-Hornbostelovej klasifikácie hudobných nástrojov je flauta uzavretý aerofón. Hudobník hrajúci na flaute je flautista.
| priezvisko = ▼
| meno = ▼
Prvé flauty boli pravdepodobne vyrobené zo zvieracích kostí. V Nemecku blízko mesta Ulm sa v jaskyni našla flauta z kosti supa stará 35 000 rokov[1]
Flauta je staršia sestra fujary. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
HISTÓRIA
Pôvod zobcovej flauty dodnes nie je celkom objasnený. Rôzne podoby píštaliek nájdeme už medzi nálezmi od pravekých Keltov a Germánov, nie je však vylúčený ani pôvod z východných, moslimských kultúr. Maľby z 11. storočia už zobrazujú nástroje zhodujúce sa s dnešnou zobcovou flautou. Najstaršie nástroje sa zachovali zo 14. storočia. V stredoveku sa flauta strúhala z jedného kusu dreva, pre silný a ostrý zvuk sa vyrábali s cylindrickým vŕtaním. Na prednej strane sa nachádzalo sedem dierok, na zadnej strane jedna diera pre palec.
V renesancií sa zobcová flauta, podobne ako ostatné nástroje, sa podľa rozsahu rozdelila do širšej rodiny. Konštrukcia nástroja sa nezmenila, stále sa vyrábali z jedného kusu dreva s cylindrickým vŕtaním. Najprv sa rozvíjali zobcové flauty v nízkych ladeniach, neskôr sa rodina rozšírila o vyššie ladené nástroje. Začiatkom 17. storočia sa už používalo osem podôb flauty v rôznych ladeniach.V druhej polovici 17. storočia sa rôznorodosť zobcových fláut stiahla do úzadia. Podľa požiadaviek vkusu barokovej hudby sa zobcová flauta využívala sólisticky alebo so sláčikovými nástrojmi so sprievodom bassa continua. Bolo nevyhnutné, aby sa zobcová flauta dala doladiť k ostatným nástrojom, preto, podobne ako iné dychové nástroje, sa začala vyrábať z troch častí. Tým sa rozšíril aj jej rozsah.
Od druhej polovice 18. storočia ju postupne vytlačila z koncertného života v tom čase veľmi obľúbená priečna flauta. Zobcová flauta sa znovu objavila v 20. rokoch 20. storočia. Pri jej znovuzrodení hrali významnú rolu Arnold Dolmetsch a Peter Harlan. Literatúra pre tento nástroj sa rozšírila a dokopy vzniklo viac diel ako v predošlých dobách. Písali pre ňu komponisti ako Luciano Berio, Jürg Baur, John Tavener, Paul Hindemith, Felicitas Kukuck,Malcolm Arnold, Michael Tippett, Benjamin Britten, Leonard Bernstein, Erhard Karkoschka, Mauricio Kagel, Matthias Kaul, Günter Kochan, Kazimierz Serocki, Gordon Jacob, Bertold Hummel a iní.
Flauta ako terapeutická pomôcka
Hra na zobcovú flautu je používaná aj ako prostriedok pre zlepšenie dýchacích ťažkostí u detí. S touto metódou prišiel v 70. rokoch 20. storočia Václav Žilka , ktorý vychádzal z praxe amerického lekára Meyera Marksa . Pri hraní sa deti naučia lepšie ovládať svoj dych, dochádza k prečisteniu dýchacích ciest a cvičí sa kapacita pľúc. Hra na flautu je preto často využívaná v škôlkach či školách.
Príležitostne ju využívali aj v populárnej hudbe a tak zabcovú flautu objavíme v piesňach od Beatles, Rolling Stones, Jimi Hendrix, Yes alebo Led Zeppelin.
HUDBA
V oblasti súčasnej hudby je zobcová flauta plnohodnotným nástrojom, jej menšie dynamické rozpätie možno vyrovnať amplifikáciou. Väčšiemu rozšíreniu súdobej tvorby pre zobcovú flautu často bráni skôr nedostatok hráčov s dostatočnými technickými schopnosťami. Medzi pokročilé techniky, ktoré je skúsený hráč schopný vykonať, patrí okrem iného. Glissanda (postupným a plynulým odkrývaním otvorov), štiepne tóny (přefouknutím štandardných i špeciálnych prstokladu), mikrointervalová hra (dostupná je celá bichromatická stupnice a nespočet ďalších mikrointervalov), hra con voce (spievanie pri hre) a rôzne druhy vibrata (trilkom na niektorom z nezakrytých otvorov, dychom alebo kmitaním dlaňou ruky tesne pri labia počas hry).
.
▲ | priezvisko = lamošová
▲ | meno = rebeka
| odkaz na autora =
| titul = Forscher entdecken ältestes Musikinstrument der Welt
Řádek 12 ⟶ 34:
| dátum prístupu = 11.8.2010
| vydavateľ = spiegel
| miesto = žilina
| jazyk = po
}} </ref>
| |||